Je to zvláštne, keď prídete do tejto malej obce a chcete sa dozvedieť viac o skákaní. Prídete k menšej veži, k budovám, ako by ste parkovali doma pred domom. Keď ju obídete vidíte niekoľko ľudí, ktorí si vychutnávajú príjemné počasie a posledné zvyšky leta. Títo mladí ľudia môžu mať vekovo najviac päťdesiat rokov. Sú porozkladaní po tráve a užívajú si voľných chvíľ, v okolí sú preliezačky, tak aj deti si prídu na svoje. Potom už je oplotený areál, kde je trávnatá plocha na pristávanie a niekoľko menších lietadiel.
Kto sú však títo mladí ľudia, ako fungujú? V prvom rade sú priateľskí a berú Vás ako súčasť rodiny. Je v nich však kúsok viac, nejde tak ani o adrenalín, ktorí majú v sebe, ale o to, že milujú svet parašutizmu, ktorý im ponúka voľnosť a slobodu. Venujú mu svoju vášeň, a tú ukazujú aj verejnosti a sprístupňujú im ju, aby mali možnosť si ju ohmatať a precítiť to, čo tento šport ponúka.
Prvé dojmy
Skôr, ako som absolvovala svoj prvý zoskok som strávila niekoľko minút v tuneli. Tu som sa učila základné ovládanie, a aký môže byť odpor vzduchu. Vo vzduchu presne nikdy neviete, čo sa môže stať.
V hlave mi dva dni pred zoskokom vírilo neskutočne veľa myšlienok ani krvi by sa mi nedorezali. Stále som mala na mysli, čo ak niečo nespravím, aj keď ide o základné veci, ale čo ak. Vo vzduchu ste už sami. Máte síce inštruktora a poistku padáka, ktorý sa otvorí, keď ho neotvoríte vy, ale môže sa stať, že v istom časovom momente pri pristávaní to prešvihnete. Zrazu visíte na padáku, takmer nedýchate a uvažujete, aká je rýchlosť, keď padáte. Predpokladáte, že sa vám v prvých sekundách premietne celý váš život a spomínate na vzorec z fyziky ohľadom voľného pádu. Premýšľate budem mať v hlave okrem paniky aj niečo iné a uvedomím si, ako treba pristáť bezpečne?
Tento neporiadok musíte z hlavy mechanicky odstrániť a môžete sa nad ním zaoberať, keď bezpečne pristanete. Dôležité je mať na pamäti, aby ste sa v danej chvíli sústredili len na to, čo skutočne potrebujete.
Prvý zoskok
Tesne pred zoskokom, sme si ešte zopakovali niekoľko informácií, vyskúšali sme si na zemi, ako sa to celé udeje od výskoku až po samotné pristátie. Čo treba, v ktorom momente robiť. V danej chvíli je vám všetko jasné a ide to hladko. Príde moment, kedy si obliekate kombinézu a rukavice, dotiahnete šnúrky na teniskách, beriete prilbu a dávate si na seba padák. Okrem toho si zoberiete niekoľko doplnkov, ktoré sa vám vo vzduchu náramne hodia. Nimi je napríklad výškomer, aby ste vedeli, v ktorom momente máte otvárať padák podľa dohody s inštruktormi a tiež vysielačku, aby ste sa mohli spojiť pri navigovaní vo vašom pobyte vo vzduchu a pri pristávaní. Všetko sú to dôležité veci. Potom už hor sa na vyhliadkovú jazdu lietadlom.
Spolu s vami okrem pilota, letia vaši spolucestujúci. Medzi nimi sú nadšenci, ktorí si skrátili cestu a skáču z nižšej výšky a inštruktori, ktorí si spolu s vami spravia príjemný výlet zo 4000 metrov. Nie sú len inštruktormi, ale aj vašimi opornými a mentálnymi bodmi. Sprevádzajú vás pri každom jednom kroku.
Najskôr na krídlo vylezie sebaistý inštruktor, ktorý ma za sebou už stovky zoskokov a v lietadle vás drží, teda istí, druhý inštruktor. Ako tak na vás pekne čaká, vy sa dáte na kolienka a pomaličky sa približujete ku dverám. Okolo vás vanie príjemný vánok. Premýšľate či sa vám podarí chytiť sa krídla jednou rukou. To je prvé rozhodnutie, ktoré je potrebné spraviť, vyjsť z komfortnej zóny a vyliezť na krídlo. Nie v stopercentnej istote, ale odhodláte sa, veď za pokus to stojí, a padák predsa máte. Okrem toho nie ste v tom sami. Tak postupne leziete. Zisťujete, že to nie je také ľahké ako na zemi, keď ste nacvičovali na krídle ruka – noha, ale je potrebná ruka- ruka, noha- noha.
Druhé rozhodnutie nastáva vonku, keď dáte na vedomie, že ste v poriadku. Tiež tu nemáte v sebe jasno a dávate na svoje odhodlanie, ktoré je predsa, len o niečo vyššie, ako to, čo vás brzdí.
Tretie rozhodnutie je najdôležitejšie, nikto ho za vás nespraví. Stále máte možnosť vycúvať a vrátiť sa späť do lietadla. To, čo spravíte je len na vás. Moje rozhodnutie napriek tomu, že som nevedela, do čoho idem, bol pokyn ku skoku, a to ready -set- go. Neboli síce až také výrazné, ale opatrné, keďže to bol môj prvý skok. Vložila som sa do rúk inštruktorom, ktorým verím. Bolo to správne, počas celého zoskoku až dokedy som pristála boli pri mne.
Niektorí si pamätajú zo svojho prvého zoskoku len skok, inštrukcie a pristátie na zemi. Ja som vnímala všetko. Od skoku spolu s nimi, cez voľný pád s inštrukciami, oblakmi, krajinou podo mnou, kontrolou výškomera. Čas plynie rýchlo a v danom momente pri prvom skoku si ani neuvedomíte, že prišiel čas ťahať padák.
Nejde o to, že neviete. Viete presný postup, viete čas, viete všetko, jednoducho v tej danej chvíli, ste akoby v delíriu. Na niečo sa zameriate a ostatné vám unikne, preto je dobré, že letia spolu s vami. Očakávate, že pôjdete závratnou rýchlosťou, kde si ani neuvedomíte, kde ste. Nie je to tak, máte dostatok času na spravenie všetkých úkonov. Ide o to, že ste to nevedeli a je to prvýkrát. Podobne aj keď potiahnete padák, myslíte si, že to bude rýchle. Opäť omyl. Máte dostatok času si vychutnať okolie, všetko si skontrolovať, vyskúšať si riadenie, bez akýchkoľvek problémov sa zorientovať. Pokiaľ by ste nevedeli, budú vás navigovať cez vysielačku. Stále vás majú v dohľade až pokiaľ nepristanete.
Druhý zoskok
Po prvom zoskoku ma čakal druhý zoskok. Nebolo to ani o hodinu. Zopakovali sme si inštrukcie a pridali otočky. Cesta lietadlom bola príjemná a lezenie na krídlo bolo o niečo jednoduchšie ako predtým, ale naďalej ste sa museli naťahovať s hlavou, ktorá vás upozorňuje na možné riziká.
Istotu získate jedine praktizovaním a nie tým, že skáčete raz či dvakrát za rok. Praxou sa skok z lietadla stáva istejším, čo bolo cítiť už aj v tomto zoskoku. Skúsenosť vás robí odvážnejšími, a tak si let príjemne vychutnáte. Vaše reakcie a prispôsobivosť letu sú rýchlejšie a aj vedomie rýchlejšie reaguje na úkony, ktoré počas letu vykonávate.
Zrazu viete, že nielen si s inštruktormi poviete, že je všetko v poriadku, ale že máte čas sledovať okolitých spoločníkov, skúšate otočky a v dohodnutom čase zatiahnete za padák. Po jeho otvorení, si ho aj obzriete a sledujete, ako sa pekne rozvinul, pozorujete obláčiky. To všetko ponúka pohľad zvrchu.
Vidíte okolité dediny, mestá, hory aj lúky. Sledujete, kde sa nachádza letisko. Stačí sa len pozrieť pod seba a vnímať váš výškomer, aby ste sa pripravili na pristátie. Ani si to neuvedomíte a zrazu ste na zemi.
Skúsenosť z nás robí odborníka, nie len prvotné odhodlanie. Každý skok sa stáva istejším. Dôležité je prekonať len sám seba. Nie byť hrdinom na zemi, ale rozhodnúť sa to skúsiť. Ten, kto to skúsil, vie, čo to obnáša. Vo filmoch vidíme, aké je to ľahké, ale realita je iná. Každý z nás to môže zmeniť. Treba len chcieť a nehľadať motívy, prečo sa niečo nedá.