Miro Jaroš: Pripravujem najväčšiu rodinnú disco
Miro Jaroš je spevákom na slovenskej detskej hudobnej scéne. V rozhovore nám prezradil viac o pripravovanom koncerte v Peugeot Aréne, svojej tvorbe, ktorá spája generácie, a o tom, čo pre neho znamená byť umelcom pre celú rodinu.
Ako dlho už tvoríte detskú hudbu?
Detskú hudbu tvoríme už jedenásť alebo dvanásť rokov. V roku 2014 vyšla pesnička „Čisté rúčky“, takže už dosť dlho.
Pri detskej tvorbe platí, že keď si deti niečo zamilujú, počúvajú tie skladby dookola. To vplýva aj na rodičov, ktorí si ich tiež obľúbia.
Áno, to mi píše veľa rodičov, že odviezli deti do škôlky a celú cestu si už spievali pesničky len oni dvaja. Je to úžasné. Niekedy prídu na koncert aj rodičia sami bez detí, lebo deti napríklad ochoreli. A je to super. Ale k tomu som chcel povedať, že áno, častokrát to, čo počúvajú deti, sa nalepí aj na rodičov, ale koniec koncov, rodičia kontrolujú obsah, ktorý deti pozerajú. Som veľmi šťastný a vďačný za to, že ma vpustili do svojich domácností a že vyhodnocujú, že ako hosť som tam vítaný. Je to veľmi príjemné.
Smerujete k niečomu, čo ste ešte nikdy neurobili…
Áno, v apríli spravíme obrovský koncert, najväčšiu disco show, aká tu kedy na Slovensku bola. Bude určená pre rodiny s deťmi. Už teraz viem povedať, že budeme hrať dlhší program, než bežne hrávame. Bude oveľa viac svetiel, viac tanečníkov. Viem, že moji fanúšikovia sú hlavne deti, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou, aby to bolo vhodné pre rodiny s deťmi aj pre starých rodičov. Pesničky budú namixované a spravené tak, aby si to užili s nami aj rodičia. Takže zabŕdneme trošku aj do osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Máme tam Mareka, ktorý je DJ a ktorý to tam bude dávať.
Pripravujete už playlist?
Sú ešte možné zmeny, ale je pravda, že na tom už pracujem. Odkedy padlo rozhodnutie, že do toho ideme, začal som premýšľať nad playlistom. Viem, ktoré pesničky musíme zahrať, či už je to „Telo“, najnovší hit „Tobogán“, „Disko“, „Pizzadance“, „Tarzan“, alebo teraz po novom sa celkom zadarilo pesničke „Neprestaň“, čo je duet s MC Ericom. Mám predstavu o veľkom tanečnom čísle, tak zavolám Norkovi Grofčíkovi a dohodnem sa s ním. On nie je ten typ človeka, čo by povedal, že sa to nedá, ale hľadá riešenie. A práve preto sa teším, že som obklopený ľuďmi, ktorí mi pomôžu tú najväčšiu show spraviť. Moje nastavenie je také, že neponúkame koncert, ale zážitok, na ktorý budú ľudia dlho spomínať.
Patríte k ľuďom, ktorí sa pri veľkom projekte najprv zľaknú, alebo sa tešíte na výzvu?
Ja som ten prvý typ človeka. Najprv sa zľaknem, lebo je to pre mňa neprebádaná voda. Potom si začnem v hlave predstavovať, čo všetko to znamená. Bude dobrý zvuk? Budú mať ľudia dostatočné miesto na sedenie? Budú všetci dobre vidieť? Začínam nad tým veľa rozmýšľať, potom sa stretnem s organizátorom a mám otázky. Našťastie sme sa zhodli na tom, že bude aj terasovité sedenie, takže ľudia uvidia dobre, že zvuk bude kvalitný a že budeme mať aj svetlá navyše. Potom sa začnem na to tešiť. Nechcem ponúknuť ľuďom zážitok, ktorý nebude dotiahnutý do konca. Chcem, aby ľudia, ktorí z toho koncertu pôjdu domov, hovorili: „Bolo to super.“ Vieme, že doba teraz nie je ľahká, takže nechcem ľudí sklamať. Je to veľké bremeno na pleciach, ale zároveň to už beriem ako výzvu, ktorá ma hecuje.
V čom bude vaša príprava na tento veľký koncert iná oproti štandardnej príprave?
Zopakujem si choreografie, alebo sa naučím nejaké ďalšie tanečné kroky, čo bežne nepotrebujem. Keďže tentokrát so mnou budú tancovať aj deti, musíme sa naučiť, kto bude na ktorej strane stáť, ktorá pesnička pôjde za ktorou, aby bol čas na prezlečenie. Tým, že nemám skúsenosť s takouto veľkou šou, je to všetko, čo sa učím za pochodu. Takže vnímam to aj tak, že tento projekt ma má aj veci naučiť.
Takže budete mať aj tanečné skúšky?
Jednoznačne. Nechcem to podceniť, a preto s nimi začneme už v januári. Ja som drevo, mne tie veci úplne nejdú. Ale je to tvorivý proces. Najprv musíme pripraviť štúdiové verzie pesničiek, potom sa na to pasujú choreografie. Kapela sa začne učiť nové veci. Je to proste tvorivý proces.
Keďže je to disco show pre celú rodinu, aké pesničky z 80. a 90. rokov tam zaznejú?
Veľmi dobre funguje napríklad okienko Marka Danna, ktorý je nielen môj spoluautor, ale aj DJ. Počas pesničky „Hýbsa“ má svoj mix, kde je DJ Bobo, Haddaway, 2 Unlimited, Jon Bon Jovi s „It’s My Life“, Macarena, Aqua s „Barbie Girl“, Rednex s „Cotton Eye Joe“, Vengaboys a ďalšie. Nebudem všetko prezrádzať, ale aj mňa samého to na javisku baví. Keď ide jedna pecka za druhou a vidíte, ako tí ľudia ožili a spievajú, je to úžasné. To je presne tá pasáž, kedy deti pozerajú na rodičov, čo sa deje, a na konci všetci stoja a tancujú.
Na čo sa najviac tešíte?
Na to, že zažijem niečo nové. Bude to pre mňa výzva. Už teraz začínam cítiť tie motýle v bruchu. Mám veľa otázok v hlave, ale odpovede budem vedieť, až keď to zažijeme. Som nastavený, že to bude skvelé. Robíme všetko preto, aby to bolo skvelé. Myslím si, že aj organizátorovi na tom záleží. Všade vidím billboardy, až sa červenám, keď idem autom a svieti na mňa obrovský Jaroš z plagátu. Spravíme všetko preto, aby to naozaj bola najväčšia rodinná párty, akú kedy zažili.
Popri prípravách na koncert nahrávate aj nové veci?
Áno, chystám nové uspávanky, na ktorých už teraz pracujem. Chcel som ich vydať už tento rok, ale nestihol som to. Ale tým, že ma hudba tak baví a napĺňa, necítim, že by som sa prepracoval. Pre mňa je to ako dýchanie.
Text: Lenka Meravá