Ako ste robili prípravy v rámci Lúčnice?
Vystúpili sme tu s programom k pocte Svetozárovi Stračinovi, ktorý sme premiérovali minulý rok, keď mal Svetozár Stračina nedožitých 80 rokov. Bolo to 120-minútové predstavenie aj s projekciami a so všetkým. Museli sme ho však dosť upraviť, lebo sme mali len 60 minút. Aby sa to zmestilo, a tak sme ho nemohli uviesť úplne celé, ale spravili sme z toho predstavenia výber.
Čo pre Vás znamenalo, že Vás zavolali na Pohodu?
Neviem na to presne odpovedať. My ako Lúčnica chodíme väčšinou na festivaly, ktoré majú výročia. Pred dvomi týždňami sme otvárali šesťdesiaty ročník Horehronských dní, minulý rok mala šesťdesiatku Východná, budúci rok majú šesťdesiatku Folklórne slávnosti pod Poľanou, kam tiež ideme. Tento rok sme boli v Terchovej. Veľmi radi chodíme na festivalové letá, najmä na festivaly, ktoré práve jubilujú alebo dosiahli nejaký míľnik.
Lúčnica je výnimočná tým, že sa prezentuje nielen po celom Slovensku, ale aj po celom svete. Pre vás je tento festival asi aj výzvou a zároveň možnosťou spoznať iné kultúrne žánre. Ako to vnímate, keďže ide o rôznorodé žánre?
Toto je taký multižánrový hudobný festival. Chodíme väčšinou na tie folklórne, ale nebránime sa ani takýmto výzvam. Mali sme z toho trošku stres, ako to ľudia prijmú a či to vôbec prijmú. Dokonca sme doteraz pokorili náš rekord, kde sme mali desaťtisíc divákov. Tu ich však bolo odhadom trinásťtisíc. To bolo pre nás dosť veľkým zadosťučinením, že aj takýto typ umenia si získa priazeň divákov.
Ak budete mať možnosť prísť na budúci rok alebo inokedy, prišli by ste znova?
Veľmi radi. Chodíme väčšinou na jubileá, no na takú tridsať päťku na Pohode by sme prišli.
Čo by ste zaželali Pohode k tridsiatemu ročníku?
Minimálne ešte ďalších tridsať rokov, aby zostala stálicou medzi festivalmi rovnako, ako sa to darí folklórnym festivalom na Slovensku. Nech si to Pohoda udrží a s ňou aj divácku priazeň.
Koľko tancov a choreografií sa predvádzalo v rámci vystúpenia?
Uviedli sme asi sedem choreografií, ku ktorým písal hudbu Svetozár Stračina a choreografiu robil ešte profesor Nosáľ.
Ako dlho sa tvorí tanec a učí choreografia?
Do Lúčnice chodia väčšinou už tanečníci, ktorí majú predchádzajúce tanečné skúsenosti a musia prejsť konkurzom, takže tanečná príprava tam už nejaká je. Niekto sa to naučí za mesiac, niekto za dva, niekto za tri, ale stále na tom treba pracovať tak, aby to zodpovedalo kvalitám, ktoré chceme divákovi ukázať.
Pripravujete teraz aj nový tanec?
Stále niečo pripravujeme. Teraz sme mali obnovenú premiéru programu Rozkvety, s ktorým sme odohrali 29 predstavení po celom Slovensku, a momentálne máme festivalové obdobie. Budúci rok pripravujeme galaprogram k nedožitým stým narodeninám profesora Nosáľa, ktoré budú v januári. Tam sa chystáme na veľkú akciu.
Ak by ste si mali pozrieť niečo z programu, čo by to bolo?
Veľmi sme si nestíhali pozerať program, keďže sme hrali až v nočných hodinách a piatok bol pre nás pracovný. Súkromne som si však vo štvrtok pozrel koncert Gorillaz.
Text a foto: Lea