V priestoroch 12.mechanizovaného práporu v Nitre sa 4. júla uskutočnil Spoločný slávnostný nástup pri príležitostí privítania príslušníkov jednotiek z operácií a misií UNFICYP, MNB-L, EUFOR ALTHEA, EUMM, IRINI, UNTSO, ASPIDES, EUMM UA. Zúčastnilo sa ho 203 vojakov z celého Slovenska. Medzi nimi bolo 40 príslušníkov 12. mechanizovaného práporu Nitra. Veliteľ práporu podplukovník Ľuboš Sagan s nadšením vyjadril spokojnosť. „Som hrdý na to, že aj príslušníci 12. mechanizovaného práporu dostali možnosť pôsobiť v mierovej misii UNFICYP na Cypre. O to viac ma to teší, že sa to organizuje u nás a vidím tu príslušníkov aj nášho práporu, ktorí si určite medailu zaslúžia za službu vlasti, ktorú vykonávali v rámci pôsobenia operácie UNFICYP a nielen jej, ale aj iných operácií.“
Na diaľku sa vojakom poďakoval minister obrany Róbert Kaliňák a náčelník Generálneho štábu generál OS SR Daniel Zmeko, ktorý im zaželal úspešné adaptovanie v domácom prostredí.
„V poslednom období som bol pozrieť na misiách na Cypre, v Lotyšsku, v Bosne a Hercegovine a určite sa chystám do nášho opätovného návratu do Kosova. Ocenenie medailí je pre mňa možnosť ako sa poďakovať našim profesionálnym vojakom za veľmi kvalitnú prácu a za vzornú reprezentáciu Slovenska,“ uviedol minister obrany Róbert Kaliňák.
„Želám im, aby sa čím skôr dokázali vnútorne zrovnať, aby všetky skúsenosti, ktoré nabrali, dokázali použiť pre svoj profesijný život, aby sa tešili z manželky, detí, priateľky, priateľa alebo manžela. Aby im rodinné prostredie fungovalo čo najviac a zdravie, pretože každá misia Vás poznačí a nechá šrám na zdraví,“ dodal generál Daniel Zmeko.
Vojakov osobne v Nitre privítal a poďakoval štátny tajomník ministerstva obrany SR Igor Melicher, brigádny generál Ferdinand Muríň, veliteľ 1. mechanizovanej brigády, brigádny generál, Štefan Acsai ako aj ďalší hostia a rodinní príslušníci.
Počas nástupu boli vojakom odovzdané medaile a niektorí z nich si odniesli aj vyznamenanie „pamätný kríž za účasť vo vojenskej operácii a vyznamenanie „odznak vojnového veterána.
Na záver sa konal slávnostný pochod za sprevádzania vojenskou hudbou, po ktorom sa konalo pamätné fotografovanie pri statickej technike.
Spomienky na misiu
Na svoju misiu si spomína náčelník Generálneho štábu OS SR generál Daniel Zmeko
„Prvýkrát som išiel do misie v roku 2001. Povedal som si, ak nepôjdem skúsiť reálne nasadenie, tak ako si budem istý, do akej mieri som profesionálne vyrástol alebo nevyrástol, keď všetky moje znalosti a skúsenosti budú len teoretické. Bol som v nultej rotácii na Cyprus, kde som strávil rok. Následne tri roky na to, som mal možnosť ísť do Iraku ako veliteľ kontingentu a potom až začiatkom roku 2012, keď som bol veliteľom centra riadenia operácií, ktorý zodpovedal kompletne za misie. To už bol Afganistan.“
Skúsenosť s misiou má aj plukovník Ľuboš Sagan, ktorý bol v Lotyšsku.
„Bol som na misii v roku 2017 v Lotyšsku. Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť. Čo sa týka jazykovej pripravenosti ma posunula vzhľadom k tomu, že v čase keď som bol nasadený, tak ešte nebol nasadený Slovenský kontingent. Boli sme tam dvaja Slováci a našou úlohou bolo v prvom rade pripraviť pôdu pre jeho prvé nasadenie. Nazbieral som nielen skúsenosti v rámci spolupráce v medzinárodnom prostredí, ale jazyková spôsobilosť a pripravenosť bola pre mňa veľkým prínosom.“
Ako to vnímajú ocenení príslušníci?
poručík Matej Abramčuk z 2.brigády vzdušných síl vo Zvolene
„Do misie som išiel z dôvodu zlepšenia svojich zručností v oblasti komunikácie a riešenia problémov, ale aj nadobudnutia nových skúseností a progresu v kariérnom raste. Ako bývalý veliteľ tímu za LOT A Novo Sarajevo viem povedať, že moje očakávania sa naplnili na maximum a môžem ďalej zužitkovať nadobudnuté poznatky a skúsenosti. Najľahšou časťou bolo zapadnutie do rozbehnutého kolotoča plnenia operačných aj mimo úloh a najťažšie bolo odlúčenie od snúbenice a rodiny. Výzvou bolo reprezentovať Slovenský kontingent ako styčný dôstojník v MNBN počas cvičenia QR24, ale aj na krízovom štábe BiH počas povodní. Dnešné ocenenie pre mňa veľa znamená. Nielen to, že si ho všetci zaslúžime za naše výkony, ktoré je vidieť aj v medzinárodnej sfére, ale aj ako memento toho, že sme si prešli misiou a máme na čo s hrdosťou spomínať.“
Desiatnik Viktor Jamriška z 12. mechanizovaného práporu Nitra :
„Na misiu som išiel kvôli peniazom. Práca bola v pohode, keď to porovnám s prácou na útvare. Bolo to asi ľahšie, ale najťažšie bolo odlúčenie od blízkych. Domov som sa tešil za známymi a priateľkou. Medaila pre mňa znamená ocenenie za dobre odvedenú prácu pri reprezentácii Ozbrojených síl Slovenskej republiky v zahraničí.“
Major Slavomír Ganaj z Dopravného krídla Kuchyňa:
„Na misiu som bol vyzvaný svojim nadriadeným garantom. Najťažšia bola aklimatizácia prvý mesiac v misii na Cypre. Výzvou pre mňa bolo spoznanie ostrova a podmienok v mierovej misii, na ktorej som doteraz nebol. Domov som sa tešil na rodinku, ale aj na ich príchod na Cyprus, kde som im zabezpečil krásne chvíle dovolenky. Medaila z mierovej misie je pre mňa vzácna, lebo doteraz som mal len medaily z bojových misií.“
Major Michal Líner z 57. samostatný oddiel Martin:
Zahraničné misie sú pre príslušníkov OS SR veľkým prínosom. Popri zaujímavej a špecifickej práci v medzinárodnom prostredí ponúkajú rozvoj jazykových spôsobilostí, finančné ohodnotenie a možnosť vyskúšať niečo nové mimo rodnej hrudy. Najťažším bolo pre mňa odlúčenie od rodinných príslušníkov a kamarátov. Moderné technológie síce uľahčili kontakt aj na veľké vzdialenosti, ale žiadna obrazovka nenahradí fyzickú prítomnosť najbližších. Za najľahšie považujem obdobie po prevzatí funkcie a po získaní určitej rutiny. Mnohé povinnosti sa stávajú samozrejmosťou a človek si vie jednoduchšie rozvrhnúť čas. Najviac som sa jednoznačne tešil na rodinu a priateľov a možnosť sa s nimi podeliť s novými zážitkami a výzvami. Vojenská medaila je pre mňa mementom splnenej povinnosti a dokončenej úlohy. Je pamiatkou na čas strávený v nasadení a odmenou za vynaložené úsilie.
Text a foto: Lenka Meravá