Tohtoročné prázdniny sú pre spolok Životice Sobě pracovným časom. Počas neho realizoval tri významné projekty k pripomenutiu si 80. výročia životickej tragédie. Ide o jednu z najväčších genocídnych akcií spáchaných nacistami na našom území za druhej svetovej vojny.
Prvou z akcií spolku bolo vyznačenie jedenásť kilometrového náučného chodníka Životickej tragédie, ktorá má za cieľ pripomínať hrozné činy spáchané na konci druhé svetovej vojny na miestnych občanoch. Náučný chodník nadväzuje na minulé obsadenie QR kódov k jednotlivým kamenným hrobom s informáciami o zavraždených, ktoré bolo realizované spolkom Životice Sobě na renováciu hrobov, ktoré financovalo poľské Ministerstvo kultúry a národného dedičstva. Cesta obsahuje dvadsať deväť zastavení, ktoré návštevníkov prevedú krásnou krajinou Životic, a zároveň udalosťami tragického dňa.
Druhým významným projektom spolku bola realizácia muralu na hospodárskom stavenisku v centre Životic. Maľbu vytvoril pravnuk gestapákom zavraždeného miestneho maliara Teodora Warcopa, streetartista Nikola Vavrous, alias Khoma. Obraz vystihuje posledné okamžiky života miestneho muža. Podobný osud 6. augusta 1944 postihol ďalších 35 mužov a chlapcov zo Životic a blízkeho okolia.
Posledným pripomenutím spolku k 80. výročiu životickej tragédie bola podnetná beseda s Karin Lednickou, ktorá sa uskutočnila presne v deň výročia. Autorka dokudramatu Životice: obraz (po) zabudnutej tragédie sa týmto tematom dlhodobo a do hĺbky zaoberá a tak prítomným pútavo a vecne predstavila celú udalosť.
Táto udalosť sa stala v ranných hodinách 6. augusta 1944, kedy v odvete nepripravenú a nevydarenú akciu miestnu odbojovú skupinu zavraždilo gestapo. Pri následných represiách zomreli ďalší ľudia, niekoľko desiatok ich bolo deportovaných do koncentračných táborov.
Text: TS, lea
Foto: spolok Životice Sobě