Vo svojom hodnotení označil organizátor Michal Kaščák tento jubilejný ročník jednoznačne za ten najlepší ročník Pohody. „Je to fantastické. V pozitívnych superlatívoch by som mohol pokojne pokračovať ďalej. Myslím si to na základe toho, čo sme tu štyri dni prežívali spolu s ľuďmi, ktorí na festival prišli v akejkoľvek pozícii – nielen s tými pod pódiom, ale aj s tými na ňom, či s ľuďmi, ktorí celú akciu zabezpečovali a starali sa o chod festivalu. Lepší a krajší darček ako takýto festival si pri tridsiatke sme si nemohli priať. Som za to nesmierne vďačný.“
V minulosti vznikla ikonicka fotka robená v blate, keďže teraz blato nebolo, aká bude fotka teraz?
Verím, že ikonických fotiek vzniklo v tomto roku veľa. Vtedy sme na to potrebovali blato, ale teraz sme ho našťastie nemali a ani ho nepotrebujeme. Boli tu krásne miesta, krásne zážitky, úžasné koncerty a myslím si, že prišlo aj k stretnutiam, ktoré budú trvať dlhšie ako ten jediný okamih zachytený na minulej ikonickej fotke. Nápad s fotkou s blatom pochádzal od Lukáša a Radovana Stoklasu. Teraz už presne neviem, kto z nich s ňou prišiel prvý, ale bol to pekný nápad. Bol som z toho nadšený, aj keď som to zmeškal, pretože sem prišiel, iný pár ktorý sa stretával v zákulisí festivalu.
Ak by sa to malo zhodnotiť jednou vetou, znela by: Bolo to ešte lepšie než výborné?
Bolo to niečo, na čom dlho pracujete a snívate o tom, ako by to malo vyzerať a prebiehať v realite, a ono to potom naozaj nastane. Počas celej Pohody – po každom dni, poldni či konkrétnom momente – si hovoríte: ‚Nech to takto ide ďalej.‘ Je to až akýsi zázrak. Povedal by som viac ako výborné, pretože sa spojilo množsto vecí a my máme to šťastie, že poznáme festival zo zákulisia. Celé je to o tom, ako v danom momente budete reagovať a dokážete reagovať na prichádzajúce výzvy. Keď si však štyrikrát po sebe poviete, že ak to pôjde takto ďalej, je to zázrak, je to niečo úžasné. Až sa mi ťažko lúčilo, že už je Pohoda na konci, a to sa málokedy stáva. Svojím spôsobom sa vždy tešíme, keď sa blíži dvanásta v nedeľu, lebo Pohoda pre nás pokračuje. Samotný príbeh festivalu je zmesou eufórie, ktorá nám nemôže zobrať zodpovednosť, nadšenia, ktoré nám nemôže zobrať sústredenie, a to musí primárne smerovať k tomu, aby festival fungoval. Teraz som mal pocit, ktorý si veľmi nepamätám. Bolo mi až ľúto, keď skončilo vítanie slnka, záverečná.
Bude budúca Pohoda tiež štvordňová?
Ak nepríde potvrdenie nejakého výnimočného extrému, tak sa sústreďujeme na trojdňovú Pohodu. Minulý rok sa o tom rozhodlo pomerne skoro, koncom septembra, tak robíme na viacerých veľkých menách. Spomínal som, že máme rozrobených viacero kapiel, umelcov, ktorí by mohli naplniť podstatu. Je tam možnosť, že by mohli byť aj v rámci klasickej trojdňovej Pohody. Neplánujeme to robiť ako zvyk. Budeme to robiť len ako reakciu na možnosti, ktoré vyvstanú zo stretnutí s agentúrami, ktoré sú vždy v septembri, a na základe rokovaní, ktoré prebiehajú skôr.
Aké budú ďalšie dekády? Čo pripravujete, chceli by ste niečo nové zakomponovať?
Som veľmi rád, že sa nám to tohto roku podarilo. Jedným zo šťastí Pohody je, že rástla prirodzene. Nechystáme sa robiť žiadnu radikálnu zmenu a našťastie – spolieham sa na príslub šéfa Leteckých opravovní Trenčín – ani nemusíme chystať, čo sa týka miesta, základné nastavenia festivalu. Máme radosť, že sa pridávajú rôzne aktivity na Pohode. Tohto roku to bola Slovenská akadémia vied, kde sa nám podarilo vytvoriť v centre areálu mix vzdelania, vedy a umenia, pretože sme mali skoncentrované vizuálne umenie hneď pri stane Univerzity Komenského a pri veľkej kupole SAV. To bola novinka v tomto roku. Takéto novinky nás určite čakajú. Zo strany SAV som počul superlatívy a som rád, že sa aj veda a zodpovedný prístup k informáciám, faktom, vedeckým poznatkom dostali do centra Pohody. Možno by sme si mysleli, že niektoré veci nemusíme ani vysvetľovať, lebo to vysvetlila história za nás, ale všetci vidíme, že je to potrebné. Ukázalo sa to a aj zo strany SAV, od ktorej počúvame samé superlatívy, určite niečo vymyslíme. Aj v tomto roku pri 30. výročí sme sa snažili neurobiť jednu bombastickú vec, ktorá by bola tortou, momentom, ktorý ho zadefinuje, ale bolo tu veľa drobných, nenápadných vecí. Od ľudí z tímu Lukáša, kde hrali DJ sety, cez predstavu o tom, ako by mala hudba na letisku vyzerať, až po Srdce Václava Havla, rôzne koncerty, nové úpravy až po ikonické koncerty The Prodigy, históriu Pohody. Pohoda začala v roku 1997. Budúci ročník bude v roku 2027, ale tam určite vymyslíme niečo, čo bude rozvíjať to, čo znamenalo tých tridsať rokov predtým. Nikdy sme nemali sklon robiť nostalgické ročníky a nikdy sme nechceli sústreďovať oslavné veci nejakým pripomenutím jubilea, to sme nerobili ani tento rok a ukázalo sa to ako super. Narážal som na tridsiatkové veci všelikde, aj vo vizuále s výberom. Najsilnejší výber mien – keď som si ho sám čítal, tak som bol unesený. Keď som si čítal, kto všetko sa na trenčianskom letisku a predtým v areáli Pod Sokolicami vystriedal.
Pohoda je o splnení snov. Aké sú ďalšie sny?
Splnených snov v tomto roku bolo veľa. Tie hlavné kapelové sny boli The Cure a Gorillaz, pretože obe kapely vystúpili na Slovensku po prvýkrát. The Prodigy boli pre mňa svojím spôsobom rodinná záležitosť. Stretol som sa s Maximom, s Ryanom aj s ich manažérom Johnom, a bolo to úžasné stretnutie. The Prodigy si veľmi vážim. Sú to pre mňa ikony, ktoré urobili pre hudobnú scénu nesmierne veľa, a zároveň sú to veľmi dobrí ľudia. Splnili sme si aj svoj vnútorný dlh – konečne sme zorganizovali koncert speváčky Lykke Li. Silných momentov však bolo oveľa viac. Bol som veľmi dojatý z vystúpenia Lúčnice. Lúčnica ako taká – to všetko, čo sa tam dialo, bolo nesmierne silné, dojímavé a padali tam slová o tom, že naši prapredkovia vedeli byť riadni pankáči. Ďalším silným momentom bol koncert, pri ktorom som pôvodne netušil, že robíme prvú svetovú premiéru tohto projektu. Postavili sme ho pre dvoch – ona prišla sama s dirigentom a maličkým tímom. Skúšky prebiehali deň predtým, potom hrala priamo na stagi a odohrala premiéru takéhoto typu koncertu. Keďže táto oscarová skladateľka (Hildur Guðnadóttir) už na Pohode v minulosti bola s kapelou Múm, vedela, do čoho ide, čo sa týka festivalu. Sama však bola úplne nadšená, hoci vopred netušila, ako dopadne takáto spolupráca. To bol pre mňa ďalší hlboký moment.
Čo sa týka budúcnosti, tak pre mňa teraz v prvom rade, by som chcel docieliť úplnú istotu, že budeme môcť pokračovať tu v Trenčíne na letisku. Zatiaľ máme slovný prísľub. Spolieham sa naň, lebo sme sa v podstate dohodli a v médiách už prebehol obsah dohody, čo by mala obsahovať, a musí to byť kompromis z obidvoch strán. To je teraz pre mňa najpodstatnejšie, aby sme sa mohli naplno venovať príprave ďalšieho roka. A čo sa týka konkrétnych kapelových snov, priznám sa, že ich nemám, ale aj v tých ľuďoch, ktorých oslovujeme, sa snažíme plniť svoje hudobné sny. Moje obľúbené, často spomínané meno Radiohead ostáva – aj keď to fungovalo tridsať rokov bez Radiohead, pokojne si počkáme ďalších tridsať rokov.
Ďalším veľkým snom pre nás je samotná podpora ľudí, ktorí si kupujú lístky – a práve od nej celý festival závisí. V tomto roku to zafungovalo v tej najväčšej možnej miere. Jedna vec je celkový počet návštevníkov a návštevníčok, ale dôležité sú aj čísla, ktoré spomínal Lukáš – to, že máme obrovské množstvo koncertov, diskusií či workshopov. Toto všetko sa priamo premieta do atmosféry a koľko ľudí zostane v areáli. Ľudia sem prídu a urobia si svoj koncert, svoju diskusiu, svoj workshop a potom väčšina z nich, našťastie, chce zostať v areáli dlhšie. Na tých najväčších koncertoch bolo v celom areáli viac ako 33-tisíc ľudí. Myslím, že tú obrovskú energiu cítil každý, čo je pre mňa to najpodstatnejšie. Za týmto úspechom stojí obrovské množstvo práce tímu v zákulisí festivalu. Napriek takej vysokej návštevnosti som mal stále pocit, že človek si mohol kedykoľvek sadnúť na trávu a v pokoji počúvať koncert. To je obrovské pozitívum a výhoda priestoru, v ktorom sa Pohoda koná.“
Vie sa už teraz počas trvania Pohody, aký je predpredaj lístkov na festival budúci rok?
Určite sme dosiahli rekord predpredaja na ďalší rok, čo je úplne fantastická správa. To znamená, že viac ľudí ako kedykoľvek predtým nám dôveruje, ako zverejníme čo len jedno meno. To je fantastický pocit. To je sen. Je to spolu cez osemtisíc predaných dospeláckych lístkov. Každý očakával, že bude tridsiaty ročník výnimočný, preto bol vysoký predaj lístkov, ale teraz bol ešte väčší. Samozrejme od prvého roku robíme, aby Pohoda bola historicky najlepším ročníkom každý rok, a veľakrát sa nám to aj podarilo. To, že sme to dvakrát po sebe pomenovali, je úžasné. Máme teraz vynikajúce počasie, za čo sme vďační, ale určite sa budeme snažiť urobiť ďalší najlepší ročník. A to, že máme predaných viac ako osemtisíc lístkov na ďalší rok, je úžasná správa pre nás a je to pre nás záväzok, ale je to absolútny prejav dôvery vo festival. To je to najcennejšie, čo festival môže mať. Naším cieľom by teraz malo byť vypredať festival na aktuálnom ročníku na ten ďalší rok, čo je pekná výzva. Mohli by sme to zaradiť do kategórie snov v budúcnosti. To nie je ľahko dosiahnuteľné. Práve som si vymyslel ďalší sen, ktorý budem opakovať tak ortodoxne a donekonečna, ako chcem na Pohode Radiohead. To by bolo fantastické.
TEXT: Lenka Meravá
FOTO: Lenka Meravá a Ján Vlk Dreamwolf