ÚvodStandard Blog Whole Post

Na letisku v Holíči sa konal od 21. do 23. júla 14.ročník Cibula festivalu. Už počas prvého dňa prišlo cez jedenásť tisíc návštevníkov a najväčším lákadlom bola skupina Kabát. Nasledujúce dva dni však boli rovnako bohaté programom a návštevnosť neklesla pod desať tisíc.

FOTO: lea

FOTO a TEXT: lea

Na letisku v Holíči sa konal od

Maťo Ďurinda, spevák zo skupiny Tublatanka, koncertoval na Cibula festivale v Holíči a svojou hudbou si získal celé publikum, ktoré rozospieval a roztancoval. Po svojom koncerte sa s nami podelil aj o svoje pocity a najbližšie plány.

Aké sú Vaše pocity, keď ste sem prišli po prvýkrát?
Teším sa, že nás usporiadatelia zavolali. Pocity sme mali vynikajúce. Všetko profesionálne. Musím povedať, že publikum bolo výborné. Zostavili sme program tak, aby ľudia, ktorí nás uvidia v tejto oblasti po prvýkrát, aby dostali prierez našej tvorby, ktorú sme vytvorili. Vybrali sme najvhodnejšie a možno najlepšie pesničky a pridali sme aj novú pesničku Dobrí priatelia, ktorá je z nášho nového albumu Uprostred chaosu. Videl som, že reakcia na všetky piesne bola veľmi dobrá. Ľudia s nami odspievali celý koncert a tešili sa z každej piesne a reagovali od prvej až po poslednú a za to im veľmi pekne ďakujem. Boli výborní.

Zostávate na celý program, alebo máte už niečo iné v pláne?
Ešte chvíľočku sa pozriem ako hrajú kapely aj po nás. Či je dobrý zvuk, lebo keď ste na pódiu úplne nepočujete zvuk v okolí. Pozriem sa aká je nálada, ale myslím, že výborná.

Je tu niekto koho ste chceli počuť, stretnúť?
Stretli sme tu Igora Timka, nášho kamaráta z No Name aj s celou kapelou, s ním sme sa pobavili pred koncertom trochu o politike a trochu o kultúru na Slovensku a v Čechách. Kultúra ako keby mala väčšiu podporu v Českej republike ako keby si svoju kultúru viacej vážili a to už pozorujeme veľmi dlhé obdobie. Česká republika si svojich umelcov váži, dáva im príležitosti, a preto veľa ľudí chodí na koncerty a podporujú vlastnú kultúru. Na Slovensku je to trošku zabrzdené a horšie ako v Českej republike.

Aké máte plány do budúcnosti?
Na jeseň hráme veľké turné 40 rokov Tublatanky. Turné sa volá Tublatanka – Dobrí priatelia Tour 2023 a je k 40. výročiu vzniku Tublatanky.

Bude aj niečím výnimočné toto turné?
Výnimočné bude tým, že chystáme jednu z najlepších aparatúr v Česko-Slovensku a špeciálne pripravené prekvapenia pre ľudí. Pôjde o špeciálnu svetelnú šou, ktorú si zostavíme a klavír budem mať na výťahu. Priznám sa, že sa veľmi teším. Klavír príde zo zeme a vytiahne sa do určitej výšky a tam zahrám pieseň Dnes mám rande so svojím mestom.

Ako vznikala skladba Dobrí priatelia?
Dobrí priatelia vznikala tak, že som sedel za klavírom a prehrával som si niekoľko akordov a páčilo sa mi ich spojenie a vycítil som melódiu Dobrí priatelia. Začalo to refrénom a v ten istý deň som vymyslel k piesni slohy. Po muzike náš dvorný textár Martin Sarvaš spravil k nej text. Ten sme tvarovali tak, aby bol fakt dobrý. Povedal som, že to chcem spraviť štýlom ako keď sa stretnú starí dobrí priatelia a bavia sa o svojich zážitkoch, príhodách, o svojich bývalých láskach, ktoré prežili. Príbeh je o dobrých priateľoch, ktorí spolu spomínajú na staré dobré aj zlé časy a ťahajú to spolu už roky.

TEXT a FOTO: lea

Maťo Ďurinda, spevák zo skupiny Tublatanka, koncertoval

Dvojčatá Marek a Oliver majú na všeličo rozdielny názor – a na niečo tvrdohlavo rovnaký. Najmä na to, čo zborovo odmietajú. Napríklad jesť. Moja kamarátka a ich mama je rozhodnutá dostať do nich napriek odmietaniu to, čo je podľa nej osožné. ”Ahoj, ja mám odhodlanie, ty máš fantáziu. Takže, ako dostať do mojich chlapcov tvaroh tak aby si to nevšimli?,” ozvalo sa z telefónu.” Marek má rád malinovky a Oliver zmrzlinu,” odvetila na moju otázku, čo odmietači jedia.” Žiadny problém, vymyslím,” sľúbila som. Tak prišiel ovocný koktail a zmrzlina, 2 v 1. S tvarohom v utajení. Marek a Oliverko sa tentoraz dohodli – obaja chcú jedno aj druhé. Koktail aj zmrzlinu. ”Chutí,” s plnou pusou oznámil Marek a brat ani to nezvládol. Z čoho lahôdka je nezisťovali. Spokojná Darinka ani syna nenapomenula, že pri jedle sa nerozpráva. ”Sladila som medom,” pošepkala som jej do ucha.” Teda! Ten minule objavili aj v ich obľúbenej horúcej čokoláde,” dala palec hore a prevrátila očami. Marek a Oliverko sa ozvali po bleskovom spráskaní sladkosti: ”Po tom, čo si utopila zmrzlinu v malinovke, sme preto tak rýchlo pili a jedli, aby ju tam našli skôr ako sa roztopí.”

2v1: Domáca tvarohová zmrzlina a koktail

Zmrzlina:
500 g tvarohu
250 ml smotany na šľahanie
5 polievkových lyžíc medu
čerstvé ovocie podľa sezóny a chuti, ja som dala nektarínky


Koktail:
mlieko na rozriedenie podľa potreby

-Tvaroh, podľa potreby ošúpané a nakrájané ovocie – trochu nechám na ozdobu, med, smotanu pomixujem.

-Polovicu nalejem do silikónových formičiek na mafiny.

-Dám do mrazničky zamraziť z večera do rána alebo aspoň na pár hodín.

-Zvyšnú polovicu krému na koktail podľa potreby rozriedim mliekom a prešľahám alebo len premiešame.

-Zmrzlinu uvoľním z formičky a podávam. Napríklad utopenú v tvarohovom koktaile.

-Ten ozdobím ovocím alebo napríklad šupkou nektarínky.

-Čo vás zaujíma: Použiť sa dá akékoľvek sezónne ovocie podľa chuti. Stačí podľa potreby ošúpať a nakrájať. Med môžete vymeniť za cukor alebo iné sladidlo. Ak používame čerstvý citrón a citrusové kyslé ovocie, pomaranč, grapefruit, mandarínku, najprv vymiešame s medom, aby sa smotana nezrazila. Smotanu môžeme použiť nielen šľahačkovú, ale aj na varenie, prípadne len primerané množstvo mlieka. Môžeme použiť aj plechové formičky alebo plech na mafiny. Vtedy je užitočné jamky jemne vytrieť neutrálnym olejom alebo vyložiť papierovými košíčkami. Naliať môžeme aj do jednej veľkej formy a po zamrazení odoberať postupne. Kopčeky zmrzliny ľahko spravíte dávkovačkou na ryžové kopčeky.

Text, fotografia, realizácia © Maja Kadlečíková, novinárka, spisovateľka
Kniha Bodkulienka
https://marencin.sk/704/Bodkulienka
Kniha Život ide ako má
https://marencin.sk/938/Zivot_ide_ako_ma
Kniha Modré diaľky
https://marencin.sk/1104/Modre_dialky
Kniha Poetika Foto – Grafie
http://www.eshop.librix.eu/Poetika-foto-grafie-d763.htm

Dvojčatá Marek a Oliver majú na všeličo

Speváčka ZEA, vlastným menom Alžbeta Ferencová, vystúpila na hudobnom festivale Pohoda v Trenčíne po prvýkrát. Ide o mladú speváčku, ktorá odštartovala svoju kariéru a len nedávno vydala prvý debutový album Burning light. Jej hlas je výnimočný to poznamenal aj samotný organizátor festivalu Pohoda Michal Kaščák. „Fantastický hlas, prirodzený výraz, dobrá hudba-tak má vyzerať kvalitný súčasný pop.“

Ako a u koho si vyrastala?
Vyrastala som v Prešov do svojich 17 rokov s mamkou, otcom dve ségry.

Kto ťa inšpiroval?
Inšpirovala ma moja prababička.

Poznala si ju?
Zažila som ju do svojich desiatich či jedenástich rokov, čo je dosť veľa. Samozrejme, keď som bola mladšia, tak som to tak nevnímala. Vedeli sme, že je spisovateľka a významná žena v spoločnosti, ale ako dieťa som to nevnímala. Odstupom času, približne pred štyrmi až piatimi rokmi som sa znova dostala k jej knihám a vtedy som si uvedomila, čo všetko zažila, dokázala a ako fungovala. Inšpirácia sa mi vrátila ako bumerang.

Nechceli ste sa aj vy uberať dráhou spisovateľky či písať vlastné texty?
Svoje texty ešte úplne nepíšem. Z tých songov, ktoré ste počuli, som napísala sama iba tri. Album Burning Light vznikal v angličtine. Svoje príbehy v slovenčine som dávala svojmu slovensko-kanadskému producentovi Milanovi Andrému, ktorý so mnou robil celý album a preložil ho do angličtiny. Čo sa týka písania kníh, je to môj najtajnejší a najväčší sen. Raz by som chcela zistiť či som tom všetkom, čo som zažila po prababke a hodiť to na papier. Veľmi by som po tom túžila, ale myslím, že ešte je na to chvíľku čas.

Ako si sa rozhodla, že začneš spievať?
Začala som spievať už pred deviatimi rokmi v zoskupení Forsomeone. Vtedy som ešte nebola speváčka, ale skôr tanečníčka. Tam som pocítila, že by ma to bavilo, ale mala som veľký strach. Moja sebareflexia pracovala a vedela som, že musím na sebe pracovať. Následne sa skupina rozpadla a mohla som ísť iba cestou tanečníčky, ale stále ma to ťahalo k hudbe. Čakala som dlho – asi tri roky, kým som vydala svoj prvý singel Is this love?. To je vec, ktorú som sama napísala. Pracovala som na nej asi rok a potom som stretla človeka menom Milan André. Povedala som mu tento svoj tajný sen a že chcem urobiť svoj debutový album, ale neviem ako, s kým a veľa ľudí mi nerozumie. Vypočul ma a prečítal.

Prečo ste začali spievať po anglicky a nie po slovensky či rómsky?
Po slovensky som nemala texty. Vo svojej podstate som si povedala, že v slovenčine, ktorá je tak krásna nechcem spievať len tak niečo, ale chystám sa. Neviem či moja hudba bude mať dokopy, keď sa obzriem za desať rokov, v kontexte, nejaký súvis, ale budem sa snažiť robiť projekty. Možno budú odlišné. Jeden bude v slovenčine, jeden v angličtine a jeden bude možno v rómčine s kapelou.

Plány do budúcnosti?
Moje leto je skôr herecké, natáčam dva seriály a s albumom Burning Light máme pár veľkých festivalov. Keď sa dotočia seriály, chcela by som budúci rok v januári písať nový album a dúfam, že na jeseň budete počuť už nové veci.

Prečo práve herecká kariéra?
Všetko je spojené, tanec, hudba a prejav. Nepovažujem sa zatiaľ za skladateľa alebo inštrumentalistu, lebo v tom ešte nie som tak dobrá, ale milujem, keď ma ľudia vidia inak. Herectvo ma to zatiaľ veľmi baví. Prišla som na to, že je to pre mňa prirodzené a nebojím sa kamery. Samozrejme mám trému a strach. Zatiaľ mám však dva projekty, v ktorých sa cítim veľmi dobre a bavilo by ma to robiť do budúcnosti. Teraz ma, ale čaká veľká výzva, a to je divadlo. Uvidíme, či aj v tom sa budem cítiť dobre.

Nemali ste problémy ako Rómka?
V rámci hudby tam nie je problém, Rómovia sú známi tým, že sú skvelí hudobníci. Skôr bol problém, že ma kategorizovali do hudobných štýlov vďaka mojej farby pleti, kde som sa necítila dobre. Moje srdce to vždy ťahalo k folku a indie hudbe.

Na Pohode ste prvýkrát ako vnímate celú Pohodu?
Na Pohode som prvýkrát ako interpret a tretíkrát ako účastník. Pohoda je v pohode. Vnímam ju, že je to skvelý festival s veľkým záberom žánrov. Videla som svoje najväčšie a najobľúbenejšie speváčky ako Birdy, Lianne La Havas. Je to miesto, kde stretnete všetkých ľudí a je to v pohode. To, že som spievala na Pohode je pre mňa veľká vec. Stále tomu neverím, myslím, že si to uvedomím až zajtra. Neviem či som si to tak vymodlila, ale mám pocit, že aj pre mňa to bol spevácky najlepšie odspievaný koncert. Možno to bol ten adrenalín. Som veľký kritik sama na seba, ale nepamätám si či bol nejaký koncert, kde som bola spokojná so svojím výkonom, ale dnes sa tak cítim spokojná.

Keby ste si mali možnosť s niekým zaspievať na pódiu, kto by to bol?
Bol by to Ben Howard, ktorý tu vystupuje, pretože je veľkou inšpiráciou práve v indie folkovej hudbe a potom by to bol Novo Amor, Lianne La Havas.

TEXT: Lenka Meravá

FOTO: Zea | Pohoda Festival

Speváčka ZEA, vlastným menom Alžbeta Ferencová, vystúpila

Piatkové festivalové ráno sa začalo pre niektorých už od deviatej ráno, kedy boli pripravené zaujímavé diskusné relácie či divadlo. Hudobný program sa začal až v poobednajších hodinách, aby tí čo holdovali nočným múzam mohli dospať a byť pripravení si vychutnať nočný program do skorých ranných hodín.

FOTO:lea

FOTO A TEXT: lea

Piatkové festivalové ráno sa začalo pre niektorých

Prvý deň sú otvorené prvé tri stage, a tak sa postupne uvádza celá atmosféra, aby sa už od zajtra štartovalo naplno na všetkých šestnástich pódiách. Medzí hlavné hviezdy štvrtkového dňa nepochybne patril Jamie XX, ale za pozornosť nepochybne stál aj ERO s jeho gitarovým prevedením a a tanečným sprievodom, či ukrajinská speváčka Alina Pash, ktorá otvorila stage na Pohode.

Na Pohode nechýbal ani sprievodný program v podobe stánkarov s občerstvením, rôznymi aktivitami, súťažami pre ľudí. Moju pozornosť však zaujala pani, ktorá vyrábala maskovacie siete a preto s ňou prinášame rozhovor.

Oleksandra Kiselenko je dobrovoľníčkou v Piešťanoch, ktorá organizuje pletenie maskovacích sietí

V minulom roku jej ponúkli minulého roku priestor v kultúrnom centre Arte v Piešťanoch a už desať mesiacov v tam robím. Okrem nej tu pracujú tu ženy, ktoré prišli z Ukrajiny a pomáhajú aj Slováci.

Aké materiály požívate pri ich výrobe?
Používame látku zo starej posteľnej bielizne, ktorú nám prinášajú ľudia, následne ju farbíme, nastriháme a robíme siete. Musí vyzerať pevným obrazom, ale sezónne sa menia. Iné farby robím teraz do augusta – zelené siete, potom bude robiť žlté a na zimu biele alebo čierne.

Využívajú sa priamo na Ukrajine alebo aj niekde inde?
Len na Ukrajine. Len pre Ukrajinu pracujem. Robím len pre našich chlapcov a dievčatá.

Robíte aj slovenské maskovačky?
Nie Slováci teraz nepotrebujú

Ako dlho trvá pokiaľ sa spraví sieť?
Záleží od toho koľko ľudí príde a koľko hodín budú pracovať. Ak príde 6 až 10 ľudí za dva urobia poľnú sieť dlhú sedem až osem metrov, aby zakryla veľké auto, ale pre inú techniku môže byť iný rozmer.

Ako sa sieť vyrába?
Vzor nemusí byť pravidelný, je chaotický ako všetko v prírode listy, rastliny, chaotický mix vzoru. Každý človek má iný štýl pletenia. Keď je to všetko spolu, vyzerá to ako spoločný chaos a vyzerá super ako drevo.

Kto všetko sa do toho zapája? Môže hocikto prihodiť stužku?
Kto príde. Prichádzajú k nám staré ženy, ktoré majú veľa času, nechodia do práce, alebo niekto na smeny alebo na sobotu.

FOTO a TEXT: lea

Prvý deň sú otvorené prvé tri stage,