V Sport Mall v Bratislave sa uskutoční od 17. októbra výstava Tutanchamón – jeho hrobka a poklady. Jej súčasťou je audio sprievodca, ktorý návštevníkom popisuje dobrodružstvo objavenia Tutanchamónovej hrobky a detailne popisuje aj jednotlivé exponáty. Pre najmenších návštevníkov je pripravený zábavný Detský chodník, ktorý im pomôže pochopiť život mladého faraóna v dávnom staroveku. Expozíciu, ktorá je koncipovaná tak, ako hrobku v roku 1922 odhalili, pripravoval medzinárodný tím vedcov, archeológov, umelcov i remeselníkov. Výsledkom ich spolupráce je podať čo najvernejší obraz starovekej civilizácie a jej vládcu, a preto sú exponáty vystavené presne tak, ako ich objavili a hrobku otvorili. Všetky posvätné predmety, sošky, šperky aj sarkofágy ležia na rovnakých miestach, ako ich kedysi našli. Návštevníci tak majú možnosť vidieť nielen jeho hrobku, ale aj poklady, ktoré predstavujú najväčší archeologický objav sveta.
„Je to jedna z najkrajších výstav na svete. Zažijete nádheru zlata a taktiež dokonalé remeselné spracovanie všetkých predmetov z faraónovho pokladu. Stále nás fascinuje neuveriteľný kultúrno-náboženský odkaz, ktorý tento mladý faraón priniesol celému svetu. Niektoré jeho tajomstvá zostávajú aj po tisícoch rokoch neodhalené. Pre návštevníkov sme pripravili rozšírenú imerznú realitu, vďaka ktorej sa prenesú priamo do dávneho obdobia a doslova sa ocitnú vo vnútri starobylej hrobky. Zaujímavostí však bude na výstave oveľa viac, takže sa je na čo tešiť,“ opisuje jedinečnosť veľkolepej výstavy Zuzana Benediktová za organizátora, spoločnosť JVS Group.
Tutanchamón bol faraón v starovekom Egypte, ktorý vládol v rozmedzí približne 1333 pred Kr. – 1323 pred Kristom. Na trón nastúpil, keď mal osem rokov. Bol jediným egyptským panovníkom, ktorého nevylúpenú hrobku a kompletnú zbierku osobných vecí objavili archeológovia. Keď archeológ Howard Carter 26.novembra v roku 1922 po prvýkrát nahliadol do pohrebnej komory faraóna Tutanchamóna, bol úplne nadšený všetkými pokladmi, ktoré tam uvidel. Vzácny objav hrobky vyniesol počas jednej noci neznámeho faraóna Tutanchamóna na výslnie.
„Vidím úžasné veci!“ vykríkol Howard Carter, keď prvýkrát nazrel do Tutanchamónovej hrobky. A presne tento úžas zažijú aj návštevníci výstavy.
Dojímavé príbehy, celoživotné skúsenosti a hlasujúci porotcovia. Tak vyzeralo hlasovanie o víťazoch celonárodnej ankety o najlepších pracovníkov sociálnych služieb DOBRÉ SRDCE. Porota vyberala finalistov z množstva prihlášok, ktoré posielali zamestnávatelia, nadriadení, ale aj klienti, prijímatelia sociálnych služieb, kolegovia, susedia, či príbuzní.
„Výber finalistov bol aj tento rok mimoriadne náročný, pretože do súťaže prišlo množstvo silných životných aj profesijných príbehov v každej kategórii. Porota sa svojej úlohy zhostila s veľkou zodpovednosťou a po dôkladnom posúdení vybrala finalistov, ktorí najviac vystihujú hodnoty ocenenia,“ vysvetlila autorka projektu DOBRÉ SRDCE a predsedníčka APSS v SR Anna Ghannamová.
Za kategóriu sociálny pracovník v sociálnych službách rozhodovala Mgr. Martina Ondrejková, za kategóriu iný odborný pracovník v sociálnych službách PhDr. Mária Znášiková, MBA, za kategóriu manažér v sociálnych službách Doc. MUDr. Bušová Božena, CSc., MPH a kategóriu poskytovateľ sociálnych služieb mala na starosti predsedníčka APSSvSR Mgr. Anna Ghannamová.
„Každý z finalistov má za sebou obdivuhodný príbeh a veľké srdce. Rozhodovanie bolo pre nás veľmi ťažké,“ uviedla Dana Grafiková, zodpovedná za kategóriu opatrovateľka.
„Všetci finalisti by si zaslúžili ocenenie, pretože prácu, ktorú vykonávajú, robia s obrovskou láskou a nasadením,“ zhodnotila PhDr. Zuzana Fabianová MBA, ktorá mala na starosti kategóriu sestra v sociálnych službách.
O víťazoch jednotlivých kategórií rozhodla porota hlasovaním spomedzi troch finalistov. Nakoniec rozhodlo až anonymné hlasovanie poroty, ktoré prinieslo konečné výsledky. „Hlasovanie ukázalo, že hoci sme mali rozdielne pohľady, dokázali sme nájsť spoločnú reč. Chceme, aby sa o týchto výnimočných ľuďoch dozvedela odborná aj široká verejnosť. V pomáhajúcich profesiách sú totiž oni tí, ktorí môžu byť inšpiráciou a vzorom pre ostatných. Pomoc človeku a jej kvalita sú hodnoty, ktoré charakterizujú civilizovanú a slušnú spoločnosť,“ dodala predsedníčka APSS v SR Anna Ghannamová.
Mená laureátov sa verejnosť dozvie počas slávnostného galavečera, ktorý sa uskutoční 22. septembra 2025 v bratislavskej Starej tržnici. Anketa DOBRĚ SRDCE sa už tradične koná pod záštitou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a oceňuje pracovníkov, ktorí svojou obetavosťou, profesionalitou a ľudskosťou prinášajú do sociálnych služieb nádej, dôstojnosť a empatiu. Autorom ocenenia – sklenenej plastiky je Jakub Sojka. Réžie príbehov finalistov sa opäť ujme Branislav Gotthardt a galavečer bude v réžii Ladislava Halamu moderovať Martin Nikodým.
Slávnostné otvorenie veľkolepého zábavného svetelného parku WONDERLAND plného svetelných inštalácií, fantastických atrakcií a žiarivý svet plný zázrakov, rozprávok a fantázie sa uskutoční 26. septembra o 18. 30 hodine na Dostihovej dráhe v Petržalke v Bratislave. Jeho krstným otcom bude obľúbený spevák a huslista Ondrej Kandráč.
Vo výstavných priestoroch Trenčianskeho samosprávneho kraja sa konala výstava fotografií Igora Slobodu pod názvom Príbehy rozprávané svetlom. Počas nej sa 1. augusta o 17. hodine predstavil pesničkár, obrázkar, textár skupiny BEZ LADU A SKLADU Ľubor Benkovič.
Laureátom Akademickej Nitry 2025 sa stal folklórny súbor Hornád z Košíc
V Nitre sa od 6. do 9. júla konal 47. medzinárodný akademický festival folklórnych súborov Akademická Nitra. Organizujú ho predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v spolupráci s Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Cieľom festivalu je ako uviedol prezident festivalu Akademickej Nitry 2025 Pavol Findura prezentovať pestrosť a rôznorodosť domácich a zahraničných ľudových tradícií, priniesť radosť a možno aj poučiť o dôležitosti uchovávania zvykov našich predkov. Spoluorganizátormi sú Mesto Nitra a Nitriansky samosprávny kraj. Záštitu nad festivalom prevzal prezident SR Peter Pellegrini.
Predstavilo sa na ňom šesť domácich a päť zahraničných súborov čo predstavuje viac ako 350 účinkujúcich zo Slovenska, Poľska, Srbska, Bulharska, Indie a Havaja. V priebehu 7. a 8. júla sa konala v priestoroch Divadla Andreja Bagara v Nitre aj súťaž medzi jednotlivými súbormi, ktorá vyvrcholila posledný deň galavečerom. Cenu lauráta získal folklórny súbor Hornád z Univerzty Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s programom Kolorované, a zo zahraničných si ho odniesol súbor Sonja Marinković zo Srbska. Ocenenia odovzdal víťazom prezident festivalu a prorektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Pavol Findura. Štafetu festivalu si v závere večera z jeho rúk prevzal prorektor Technickej univerzity vo Zvolene Jaroslav Šálka.
Po útvare sa rozliehal, krik, džavot ale aj smiech detí.
V priestoroch 12. mechanizovaného práporu v Nitre sa konal od 7. do 11. júla denný detský tábor. Organizovali ho príslušníci práporu poručíčka Júlia Soroková, major Peter Dragijsky, nadrotmajster Ruslan Kravčenko a dobrovoľníci v rámci vojenského tímu.
„Program sme starostlivo pripravili, aby sa striedali vojenské disciplíny s oddychovými a poznávacími aktivitami. Deti tak mali možnosť absolvovať výcvikové bloky zamerané na disciplínu, tímovú spoluprácu, orientáciu v teréne a fyzickú pripravenosť. V prípade potreby bolo pripravené aj zdravotné zabezpečenie,“ informoval o tábore jeden z organizátorov major Peter Dragijsky.
Tábora sa zúčastnilo 51 detí vo veku päť až desať rokov a čakal na ne bohatý program. Ako správni vojaci si vyskúšali vojenský program v podobe vzdania úcty štátnej hymne, nástupu, rozcvičky, ale aj plazenia, hádzania granátov, nosenia taktickej vesty a prilby. Nechýbalo ani preskúmanie vojenskej techniky BVP2 a vojenského vozidla Tatra, kreslenie bojových zástav či boxerský tréning. V rámci tréningu sa naučili niekoľko úderov a následne si to mohli medzi sebou vyskúšať.
Po ňom nasledovala prednáška so zdravotníkom rotným Radovanom Havranom, kde sa naučili ako sa používa obväz, meria tep, ako sa pracuje s turniketom a na čo treba dávať pozor. Niektoré deti už mali skúsenosť aj so samotným poskytovaním zdravotnej pomoci. „Práca s deťmi bola super. Deti spolupracovali, dávali pozor, venovali sa obväzovaniu pri rôznych poraneniach. Veľa detí vedelo aj odpovedať a manipulovať s obväzovou technikou. Boli zruční,“ uviedol rotný Havran.
Veľkému úspechu sa tešili aj kynológovia, ktorí predviedli svoje ukážky v priestore 12. mechanizovaného práporu v Nitre.
Vojenskí policajní kynológovia prišli na aute s pusteným majákom a tromi psíkmi. Najmladší, z nich Miro má jeden rok a učí sa za vyhľadávača výbušnín, druhí dvaja majú desať rokov, Mimoň a Alofok. Psíkovia sú vycvičení na chytanie páchateľa a na vyhľadávanie výbušnín. Policajti ich najskôr predstavili deťom a informovali, že najlepšou odmenou pre štvornohých kolegov je loptička. Následne deťom predviedli ich poslušnosť, pachové vyhľadávanie výbušnín a zadržanie osoby, ktorá nechcela upustiť od svojho konania ani po výzve. Do jednej ukážky boli aj deti priamo zapojené. Išlo o scénku v autobuse, kde na jednej stoličke bola pripevnená výbušnina a vojenský pes mal za úlohu ju nájsť. Vo všetkých prípadoch bol úspešný, aj keď sa stoličky a deti menili. Každé dieťa chcelo sedieť na stoličke s výbušninou, aby videlo jeho prácu z blízka.
Okrem fyzických, zdravotných zdatností a tvorivých zručností si malí bojovníci osvojili aj vedomosti v anglickom jazyku hravou formou.
Vojaci potrebujú nielen na sebe pracovať a rozvíjať sa, ale aj utužovať kolektív. Dôležité je pre nich spoločné stmeľovanie, teambuildingy ako sú športový deň, či turistika, preto aj deti trávili čas hraním futbalu, loptovými hrami, kreslením, maľovaním, pozeraním rozprávok, pečením či skákaním v nafukovacom hrade. Ako spestrenie mali výlet do Eko Parku Piešťany, kde spoločne kŕmili zvieratá a spoznávali okolie.
Deťom sa tábor páčil. Odniesli si nové vedomosti, príjemné zážitky a ako pamiatku účastnícky diplom z tábora a drobné darčeky. „Spätná väzba od účastníkov a rodičov bola veľmi pozitívna. Deti si odniesli nové skúsenosti a už teraz sa tešia na ďalší ročník. Detský vojenský tábor hodnotíme ako mimoriadne vydarený. Tím inštruktorov pracoval efektívne a profesionálne. Pozitívne hodnotím najmä pestrý program od návštevy Eko Parku v Piešťanoch, ktorá posilnila zážitkovú rovinu podujatia, tiež ukážku z výcviku kynológie s Vojenskou políciou až po zážitkové vyučovanie angličtiny,“ uzavrel major Dragijsky.
Festival Pohoda je multikultúrny festival na Slovensku, ktorý prebiehal od 10. do 12. júla na letisku v Trenčíne. Stretávajú sa tu rôzne hudobné žánre ako rock, pop, elektronika, hip-hop a iné. Okrem hudby ponúka divadlo, diskusie, literatúru a tanec.
Po náročnom predchádzajúcom roku prišli tisícky ľudí podporiť toto podujatie. Festivalu prialo aj počasie, ktoré prinieslo príjemné letné dni bez veľkých búrok. Medzi najväčšie hviezdy piatkového programu zo slovenskej scény patrili speváčka Jana Kirschner, ktorá si získala srdcia tisícov fanúšikov, kráľ slovenského jazzu Peter Lipa, ktorý sa postaral o skvelú náladu a prvotriedny hudobný zážitok a nechýbla ani skupina Korben Dallas odohrala,ktorá si pozvala špeciálnu posilu. Na pódiu ich po celý čas sprevádzal známy hudobník a producent Tomáš Sloboda, ktorý ich zvuku dodal skvelú novú energiu.
Zo zahraničnej scény sa o výnimočný zážitok postarala skupina Fontaines D.C. Ich vystúpenie bolo jedným z najemocionálnejších momentov celého dňa. Kapela predviedla hlučný, úprimný post-punk a dojala fanúšikov nečakaným gestom solidarity a blízkosti. Okrem nich sa o zážitok postaral Kamasi Washington. Jeho koncert bol plný prepracovaných sól a hlbokej inštrumentálnej energie. Večerné tóny sa niesli v rytme exotických Minyo Crusaders. Desaťčlenná japonská kapela predviedla skvelú šou na pomedzí piatkového večera a noci. Spojili tradičné japonské ľudové piesne s karibskými rytmami, čím vytvorili obrovský tancujúci dav.
Pohoda je známa svojím silným sprievodným program. Ľudia navštevujú diskusné stany. Minulý rok sa konali v Café Európa a diskutovalo sa o budúcnosti a umelej inteligencii, prebrali dôležité spoločenské témy, ekológiu aj budúcnosť Európy. V Literárnom stane Martinus sa predstavila iránska poetka Fatemeh Ekhtesari so svojím silným príbehom. Fatemeh bola v Iráne odsúdená na 20 rokov väzenia a 99 rán bičom za to, že podala ruku mužovi a písala slobodné básne. Na Pohode prezentovala svoju tvorbu a hovorila o úteku za slobodou.
Stálicou festivalu Pohoday je kúzelník Talostan, ktorý je tu nielen pre deti, ale aj dospelých a patrí medzi najlepších a najpopulárnejších kúzelníkov na Slovensku. Jeho program je známy tým, že spája moderné kúzla, mikromágiu a veľkú dávku humoru. Diváci neboli len pasívnymi pozorovateľmi, ale do jeho „hókusov-pókusov“ sa aktívne zapájali priamo na pódiu ako asistenti.
Pri príležitosti slávnostného odovzdávanie medailí vojakom, ktorí sa vrátili sme sa rozprávali s náčelníkom generálneho štábu.
Pamätáte si na svoju misiu? Aké sú Vaše spomienky? Prečo ste sa rozhodli ísť do misie? Čo Vás motivovalo? To je ťažká otázka. Prvýkrát som išiel do misie v roku 2001. Povedal som si, že ak nepôjdem skúsiť reálne nasadenie, tak ako si budem istý, do akej mieri som profesionálne vyrástol alebo nevyrástol, keď všetky moje znalosti a skúsenosti budú len teoretické. Bol som v nultej rotácii na Cyprus, kde som strávil rok. Následne tri roky na to, som mal možnosť ísť do Iraku na ďalšiu misiu. Očakával som, že so svojím práporom pôjdem na misiu do Kosova. Nakoniec som na základe rozhodnutia mojich nadriadených išiel do Iraku. Čo mi v tej dobe asi zachránilo život. Keď som sa vrátil, kariéra bola taká rýchla a bohatá, že som sa dostal reálne k misiám až začiatkom roku 2012, keď som bol ustanovený do funkcie veliteľa centra riadenia operácií, ktorý zodpovedal kompletne za misie. To už bol Afganistan.
Každá misia je iná. Ktorá je pre Vás taká, ktorá Vás posunula ďalej a čím vás obohatila? Určite Irak. Bol o poznaní ako fungujú proti povstalecké operácie a ako funguje prostredie, ktoré musí zvládať jednotlivé takticko- technické procedúry natoľko, aby si ochránil seba a svojich kolegov a vo funkcii veliteľa aj svoju jednotku. Nemali sme tam ľahkú úlohu od klimatických podmienok až po denno-denné narábanie s výbušninami v hrozbe teroristických útokov. Stratili sme tam aj troch kolegov. Našťastie nie z mojej rotácie. Myslím si, že každý jeden, ktorý sa vrátil z vonku vie, o čom hovorím. Na druhej strane je to jedinečne prežitý zážitok. Vznikajú priateľstvá na celý život, ktoré sú spájané spoločne prežitým príbehom. Do teraz sa stretávam so svojimi kolegami, ktorí so mnou boli v Iraku. Každá misia Vám niečo dá a niečo zoberie.
V súčasnosti sa vracali vojaci z misie, čo by ste im zaželali? Aby sa čím skôr dokázali zrovnať vnútorne, aby všetko dobré v nich zostalo a všetky skúsenosti, ktoré nabrali, dokázali použiť pre svoj profesijný život. Je to súčasť životného príbehu, ktorý prežili, aby čím skôr zapadli do mozaiky rodiny, aby sa tešili z manželky, detí, priateľky, priateľa alebo manžela. Aby im to rodinné prostredie fungovalo čo najviac a zdravie, pretože každá misia Vás poznačí a nechá šrám na zdraví.
Čo by ste odkázali vojakom, ktorí zatiaľ ešte nemali žiadnu skúsenosť z misiou a posunuli ich k tomu, aby takúto skúsenosť zažili? Momentálne máme z 13 000 vojakov ozbrojených síl v aktívnej službe a z toho 400 v zahraničí. Každý nemôže ísť na misiu, ale na druhej strane, kariérni dôstojníci a poddôstojníci by mali mať skúsenosť záujem vidieť veci aj v realite a mať možnosť ich porovnať. Kto má možnosť, a kto to potrebuje pre svoj odborný rast, tak sa nesmie báť. Môže mať strach, akým spôsobom mu to nabúra vzťah, či to dá alebo nie. Treba do toho ísť. Vzťah, ktorý by mal skončiť preto, že som bol 6 mesiacov alebo 12 mesiacov na misii, nestojí za to.
V priestoroch 12.mechanizovaného práporu v Nitre sa 4. júla uskutočnil Spoločný slávnostný nástup pri príležitostí privítania príslušníkov jednotiek z operácií a misií UNFICYP, MNB-L, EUFOR ALTHEA, EUMM, IRINI, UNTSO, ASPIDES, EUMM UA. Zúčastnilo sa ho 203 vojakov z celého Slovenska. Medzi nimi bolo 40 príslušníkov 12. mechanizovaného práporu Nitra. Veliteľ práporu podplukovník Ľuboš Sagan s nadšením vyjadril spokojnosť. „Som hrdý na to, že aj príslušníci 12. mechanizovaného práporu dostali možnosť pôsobiť v mierovej misii UNFICYP na Cypre. O to viac ma to teší, že sa to organizuje u nás a vidím tu príslušníkov aj nášho práporu, ktorí si určite medailu zaslúžia za službu vlasti, ktorú vykonávali v rámci pôsobenia operácie UNFICYP a nielen jej, ale aj iných operácií.“
Na diaľku sa vojakom poďakoval minister obrany Róbert Kaliňák a náčelník Generálneho štábu generál OS SR Daniel Zmeko, ktorý im zaželal úspešné adaptovanie v domácom prostredí.
„V poslednom období som bol pozrieť na misiách na Cypre, v Lotyšsku, v Bosne a Hercegovine a určite sa chystám do nášho opätovného návratu do Kosova. Ocenenie medailí je pre mňa možnosť ako sa poďakovať našim profesionálnym vojakom za veľmi kvalitnú prácu a za vzornú reprezentáciu Slovenska,“ uviedol minister obrany Róbert Kaliňák.
„Želám im, aby sa čím skôr dokázali vnútorne zrovnať, aby všetky skúsenosti, ktoré nabrali, dokázali použiť pre svoj profesijný život, aby sa tešili z manželky, detí, priateľky, priateľa alebo manžela. Aby im rodinné prostredie fungovalo čo najviac a zdravie, pretože každá misia Vás poznačí a nechá šrám na zdraví,“ dodal generál Daniel Zmeko.
Vojakov osobne v Nitre privítal a poďakoval štátny tajomník ministerstva obrany SR Igor Melicher, brigádny generál Ferdinand Muríň, veliteľ 1. mechanizovanej brigády, brigádny generál, Štefan Acsai ako aj ďalší hostia a rodinní príslušníci.
Počas nástupu boli vojakom odovzdané medaile a niektorí z nich si odniesli aj vyznamenanie „pamätný kríž za účasť vo vojenskej operácii a vyznamenanie „odznak vojnového veterána. Na záver sa konal slávnostný pochod za sprevádzania vojenskou hudbou, po ktorom sa konalo pamätné fotografovanie pri statickej technike.
Spomienky na misiu
Na svoju misiu si spomína náčelník Generálneho štábu OS SR generál Daniel Zmeko „Prvýkrát som išiel do misie v roku 2001. Povedal som si, ak nepôjdem skúsiť reálne nasadenie, tak ako si budem istý, do akej mieri som profesionálne vyrástol alebo nevyrástol, keď všetky moje znalosti a skúsenosti budú len teoretické. Bol som v nultej rotácii na Cyprus, kde som strávil rok. Následne tri roky na to, som mal možnosť ísť do Iraku ako veliteľ kontingentu a potom až začiatkom roku 2012, keď som bol veliteľom centra riadenia operácií, ktorý zodpovedal kompletne za misie. To už bol Afganistan.“
Skúsenosť s misiou má aj plukovník Ľuboš Sagan, ktorý bol v Lotyšsku. „Bol som na misii v roku 2017 v Lotyšsku. Bola to pre mňa veľmi dobrá skúsenosť. Čo sa týka jazykovej pripravenosti ma posunula vzhľadom k tomu, že v čase keď som bol nasadený, tak ešte nebol nasadený Slovenský kontingent. Boli sme tam dvaja Slováci a našou úlohou bolo v prvom rade pripraviť pôdu pre jeho prvé nasadenie. Nazbieral som nielen skúsenosti v rámci spolupráce v medzinárodnom prostredí, ale jazyková spôsobilosť a pripravenosť bola pre mňa veľkým prínosom.“
Ako to vnímajú ocenení príslušníci?
poručík Matej Abramčuk z 2.brigády vzdušných síl vo Zvolene „Do misie som išiel z dôvodu zlepšenia svojich zručností v oblasti komunikácie a riešenia problémov, ale aj nadobudnutia nových skúseností a progresu v kariérnom raste. Ako bývalý veliteľ tímu za LOT A Novo Sarajevo viem povedať, že moje očakávania sa naplnili na maximum a môžem ďalej zužitkovať nadobudnuté poznatky a skúsenosti. Najľahšou časťou bolo zapadnutie do rozbehnutého kolotoča plnenia operačných aj mimo úloh a najťažšie bolo odlúčenie od snúbenice a rodiny. Výzvou bolo reprezentovať Slovenský kontingent ako styčný dôstojník v MNBN počas cvičenia QR24, ale aj na krízovom štábe BiH počas povodní. Dnešné ocenenie pre mňa veľa znamená. Nielen to, že si ho všetci zaslúžime za naše výkony, ktoré je vidieť aj v medzinárodnej sfére, ale aj ako memento toho, že sme si prešli misiou a máme na čo s hrdosťou spomínať.“
Desiatnik Viktor Jamriška z 12. mechanizovaného práporu Nitra : „Na misiu som išiel kvôli peniazom. Práca bola v pohode, keď to porovnám s prácou na útvare. Bolo to asi ľahšie, ale najťažšie bolo odlúčenie od blízkych. Domov som sa tešil za známymi a priateľkou. Medaila pre mňa znamená ocenenie za dobre odvedenú prácu pri reprezentácii Ozbrojených síl Slovenskej republiky v zahraničí.“
Major Slavomír Ganaj z Dopravného krídla Kuchyňa: „Na misiu som bol vyzvaný svojim nadriadeným garantom. Najťažšia bola aklimatizácia prvý mesiac v misii na Cypre. Výzvou pre mňa bolo spoznanie ostrova a podmienok v mierovej misii, na ktorej som doteraz nebol. Domov som sa tešil na rodinku, ale aj na ich príchod na Cyprus, kde som im zabezpečil krásne chvíle dovolenky. Medaila z mierovej misie je pre mňa vzácna, lebo doteraz som mal len medaily z bojových misií.“
Major Michal Líner z 57. samostatný oddiel Martin: Zahraničné misie sú pre príslušníkov OS SR veľkým prínosom. Popri zaujímavej a špecifickej práci v medzinárodnom prostredí ponúkajú rozvoj jazykových spôsobilostí, finančné ohodnotenie a možnosť vyskúšať niečo nové mimo rodnej hrudy. Najťažším bolo pre mňa odlúčenie od rodinných príslušníkov a kamarátov. Moderné technológie síce uľahčili kontakt aj na veľké vzdialenosti, ale žiadna obrazovka nenahradí fyzickú prítomnosť najbližších. Za najľahšie považujem obdobie po prevzatí funkcie a po získaní určitej rutiny. Mnohé povinnosti sa stávajú samozrejmosťou a človek si vie jednoduchšie rozvrhnúť čas. Najviac som sa jednoznačne tešil na rodinu a priateľov a možnosť sa s nimi podeliť s novými zážitkami a výzvami. Vojenská medaila je pre mňa mementom splnenej povinnosti a dokončenej úlohy. Je pamiatkou na čas strávený v nasadení a odmenou za vynaložené úsilie.
V Trenčianskych Stankovciach sa 28. júna uskutočnilo vojensko-historické podujatie Tankové dni Laugaricio, ktoré je zároveň aj Dňom s pozemnými silami OS SR. Koná sa pod záštitou Ministra obrany Slovenskej republiky, náčelníka generálneho štábu a predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Organizuje ho združenie historikov a zberateľov vojenskej techniky. Partnerom združenia Tank Laugaricio sa stali Ozbrojené sily Slovenskej republiky. „Tento rok sme zvýšili svoju účasť oproti minulým rokom, pretože je to desiate výročie. Poznáme sa stále viac a viac a myslím si, že sme predviedli dobré ukážky, ktoré približujú laickej verejnosti obťažnosť vojenského povolania, ale aj to, ako sa vyvíja bojisko od druhej svetovej vojny až do dnešného dňa,“ povedal náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky Daniel Zmeko.
Jubilejný desiaty ročník otvoril prezident slovenskej republiky Peter Pellegrini. „Som tu prvýkrát a musím povedať, že som ohúrený rozsahom, čo tu všetko návštevníci môžu vidieť nielen z dynamických, ale aj statických ukážok. Je tu obrovské množstvo nielen príslušníkov ozbrojených síl SR, ale stovky dobrovoľníkov a nadšencov vojenskej histórie, ktorí tu už niekoľko dní chystajú svoje prezentácie.“ „Je skvelé byť medzi tisícami a tisícami ľudí, ktorí nemajú vôbec žiadny problém a majú len jeden záujem, stretnúť sa s priateľmi, technicky sa vyžiť, obnoviť si znalosti z histórie a potešiť sa z majstrovstva vlastného alebo majstrovstva ľudí okolo nich, doplnil prezidenta“ generál Zmeko.
Na podujatí sa zúčastnil aj minister obrany Róbert Kaliňák, ktorý predstavil slovenský zbraňový systém. „Mali ste možnosť vidieť všeobecne výbavu SR v podobe BVP1, BVP2, videli ste CV90, to čo príde do OS SR v najbližšom období, okrem neho aj verziu ľahkého tanku CV9012. To je vec, nad ktorou tiež uvažujeme. Prezentovala sa v akcii Zuzana, modular, teda raketomet. Každý si môže pozrieť všetky zbraňové systémy, ktoré ozbrojené sily majú a môžu sa s nimi zoznámiť, či už zo záujmu ako mladá generácia, alebo sa aj do budúcna profesionalizovať.“
Hlavnou ukážkou programu bola Torgau 1945, ako uviedol jeden z organizátor Marián Simeon. „Máme 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v Európe, a preto sme ukážku venovali symbolicky tomuto výročiu, kde sa stretli Sovieti s Američanmi na rieke Torgau.“
Podujatie ponúklo návštevníkom prehliadku viac ako 200 kusov kolesovej a pásovej techniky, historických motocyklov, lietadiel, statické aj dynamické vojenské ukážky, rekonštrukcie vojnových bitiek, leteckú šou aj koncert vojenskej hudby. Okrem nich sa v rámci svojho turné po Európe predstavila aj U.S. Army Europe and Africa band & Chorus.
Tohtoročné Tankové dni sa skončili a záujemcovia sa môžu tešiť na tie budúcoročné. Náčelník generálne štábu Daniel Zmeko zaželal do ďalšej dekády, aby sa stretávali na takýchto milých podujatiach pri využívaní vojenskej, historickej či súčasnej techniky a nevideli ju reálne nasadenú. „História je veľmi dôležitá. Ak sa nebudeme dívať do histórie, nebudeme vidieť ani svoju budúcnosť. Tam musíme hľadať odpovede na otázky, ktoré si dnes kladieme ako to bude vyzerať. Čím viac sa nás tu bude stretávať a spolu sa tešiť, tým bude spoločnosť súdržnejšia a budeme pripravení na čokoľvek aj keby prišlo k ťažkým scenárom. Nech nás tu je stále viac a viac.“
Na toto podutie chodí každým rokom viac a viac ľudí. Zatiaľ ešte celková účasť návštevníkov nie je úplne známa, ale odhad organizátora Mariána Simeona je, : „Bude určite dvadsať tisíc. To sme ešte nemali. Bude to rekord.“ Rád by priaznivcom Tankových dní Laugaricio odkázal, aby si uvedomili, že idú do vojny a je vhodné sa pripraviť na poľné podmienky. „Nech sú správne obutí a majú chrániče uší, kto to nemá rád. Netreba zabudnúť na deti, aby mali slúchadlá, nevodiť zvieratká, psíkov. Odporúčam všetkým generáciám. Niektorí si pospomínajú a niektorí sa môžu veľa dozvedieť. Je to lepšie ako dejepis v škole. Predvádzame všetko dopodrobna ako sa dialo, čo dokáže technika,“ uzavrel organizátor Simeon.
