ÚvodStandard Blog Whole Post (Page 4)

Sviatok všetkých zaľúbených 14. februára nepatril len láskyplným vyznaniam či nežnostiach, ale aj rôznych pochúťkam. Na svoje si prišli obyvatelia Trenčianskej Turnej, Trenčianskych Stankoviec a ľudia z okolia, kde sa konala zabíjačka. Vôňa kapustnice, zabíjačkovej kaše, jaterníc, či chutných klobások sa šírila vôkol. Stačilo len zahryznúť ani mladší nepriši o dobroty. Pre ich mlsné jazýčky sa podávali šišky, fánky, či iné cukrovinky. Tým ktorým sa žiadalo kultúrneho programu si ho vychutnali posedenie pri dobrej hudbe. V Trenčianskej Turnej sa im o program postaral folklórny súbor štvorlístok, Ukulele Orchestra Bratislava, Turčianski heligonkári a folklórna skupina Večernica. Tí čo majú radi harmoniku si prišli na svoje o kúsok ďalej v Trenčianskych Stankovciach, kde im zahrali miestni hudobníci.
Obe zabíjačky ponúkali to najlepšie zo svojej domácej produkcie a záver dna zakončili fašiangovou zábavou s pochovávaním basy.

Foto: Lenka Meravá

Sviatok všetkých zaľúbených 14. februára nepatril len

V priestoroch secesného Obecného domu v Prahe sa 7. februára konal 12. ročník Československého plesu. Podujatie sa tradične realizovalo pod záštitou prezidentov Českej a Slovenskej republiky. Ani jeden sa však nezúčastnil kvôli programu na zimnej olympiáde v Taliansku.

Počas večera si pripomenuli viacero významných výročí, ktoré spájajú obe krajiny. Medzi nimi bolo aj 90. výročie narodenia československého prezidenta Václava Havla, ktoré bolo viditeľné aj na fotostene.

Na pódiu sa predstavili hviezdy ako Lucia Bíla s kapelou Petra Maláska, skupina Tublatanka, operná speváčka Adriána Kučerová, Michal Penk a mnohí ďalší. O folklórny rozmer sa postaral folklórny súbor Limbora.

Tohtoročný československý ples plný noblesy, elegancie, kultúry, pripomienky významných historických udalostí a osobností sa skončil a už teraz sa môžeme tešiť na ten ďalší, ktorý sa uskutoční 13. februára 2027.

foto: lea

V priestoroch secesného Obecného domu v Prahe sa 7.

V pražském prostoru Galaxie se v 16. ledna uskutečnila zahajovací akce Amatéři sobě – slavíme!!!, která zahájila celoroční oslavy zápisu hraní amatérského divadla v České republice na Seznam nehmotného kulturního dědictví UNESCO. Setkání spojilo amatérské divadelníky, zástupce souborů, spolků i organizací, které se amatérskému divadlu dlouhodobě věnují a nabídlo prostor pro společné setkání, sdílení a symbolický start celého roku oslav.Celý projekt Amatéři sobě vzniká ve spolupráci Národního institutu pro kulturu, Ministerstva kultury a střechových organizací: Amatérské divadelní asociace, Volného sdružení východočeských divadelníků a Svazu českých divadelních ochotníku.

Během večera, kdy probíhala v prostoru Galaxie slavnostní akce Amatéři sobě – slavíme!!!, byl amatérským divadelníkům z rukou vrchního ředitele sekce živého umění Ministerstva kultury Mgr. Milana Němečka, Ph.D. symbolicky předán certifikát o zápisu na Seznam nehmotného kulturního dědictví UNESCO. Certifikát je vnímán jako ocenění dlouhodobé práce amatérských divadelníků napříč regiony – lidí, kteří divadlo vytvářejí často ve volném čase, s minimální viditelností, ale s výrazným dopadem na kulturní a společenský život.
Zahajovací akce potvrdila, že zápis není uzavřenou kapitolou, ale začátkem otevřeného procesu, do něhož se mohou zapojit další soubory, spolky i jednotlivci. Večer byl pojat jako komunitní setkání, nikoli formální slavnost – důraz byl kladen na osobní kontakt, dialog a sdílení zkušeností.

Významnou součástí zahajovací akce bylo také představení webu amaterisobe.cz, který se stal hlavní platformou celoročních oslav.
„Na webu zároveň odstartovalo přihlašování akcí, které se chtějí k oslavám připojit. Program oslav tak vzniká přímo zapojením samotných amatérů. Přehled akcí je řazen podle termínů i krajů a slouží jako orientační mapa pro diváky i účastníky. Cílem je vytvořit pestrý a přehledný kalendář, který ukáže šíři amatérského divadelního dění v celé České republice,“ vysvětluje koordinátor oslav Jan Julínek z Národního institutu pro kulturu.

Představena byla také putovní výstava Amatéři sobě, která je k dispozici ke stažení a volnému využití. Výstava je rozdělena do pěti grafických částí. Dvě z nich mapují historii amatérského divadla a připomínají jeho kořeny, vývoj i význam pro kulturní život. Další část přináší přehled prvků zapsaných na Seznamu nehmotného kulturního dědictví UNESCO a zasazuje amatérské divadlo do širšího kontextu ochrany živého kulturního dědictví v České republice. Samostatná kapitola sleduje cestu delegátů do Indie, kde 10. prosince 2025 došlo k zápisu hraní amatérského divadla na seznam UNESCO. Pátá část výstavy je otevřeným prostorem určeným samotným amatérským souborům. Je připravena ve formě upravitelných šablon, do nichž mohou soubory doplňovat vlastní fotografie, příběhy a vizuální stopy své práce. Výstava se tak nestává uzavřeným celkem, ale živou platformou, která se může dál rozrůstat a proměňovat podle toho, kdo se k oslavám připojí.
„Pro nás ten večer nebyl o jedné slavnostní chvíli, ale o tom, že se potkáváme jako komunita. Amatérské divadlo stojí na lidech, kteří ho dělají dlouhodobě, často potichu a bez velké viditelnosti. Tenhle večer byl hlavně o nich – o setkání, sdílení a společném startu roku, který jim chceme věnovat,“ shrnul slavnostní zahájení Jan Julínek.
Zahajovací akce Amatéři sobě – slavíme!!! otevřela sérii aktivit, které budou v průběhu roku probíhat napříč Českou republikou a jejichž podobu budou spoluvytvářet samotní amatérští divadelníci.
Zahajovací večer měl jasnou dramaturgii, která ukázala šíři a pestrost amatérského divadla v praxi. Program otevřelo představení Čtyřikrát o drakovi v podání ZUŠ F. A. Po slavnostním zahájení oslav následoval blok prezentací spolků a platforem, které se věnují každodenní práci s amatérskými divadelníky – zazněly mimo jiné příspěvky Volného sdružení východočeských divadelníků, portálu Divadelnik.cz, Svazu českých divadelních ochotníků i redakcí Amatérské scény a Loutkáře v souvislosti s Rokem loutkového divadla. Večerní program uzavřelo představení Vávra, aneb Všechno, co jste chtěli vědět o Maryše a báli jste se Mrštíků zeptat v podání Divadýlka na dlani z Mladé Boleslavi, nominované NIK a ADA.

Text: Robin Suchánek, Lenka Meravá

Foto: Štěpán Kňákal, zdroj – NetwIN production

V pražském prostoru Galaxie se v 16. ledna

Miro Jaroš: Pripravujem najväčšiu rodinnú disco

Miro Jaroš je spevákom na slovenskej detskej hudobnej scéne. V rozhovore nám prezradil viac o pripravovanom koncerte v Peugeot Aréne, svojej tvorbe, ktorá spája generácie, a o tom, čo pre neho znamená byť umelcom pre celú rodinu.

Ako dlho už tvoríte detskú hudbu?
Detskú hudbu tvoríme už jedenásť alebo dvanásť rokov. V roku 2014 vyšla pesnička „Čisté rúčky“, takže už dosť dlho.

Pri detskej tvorbe platí, že keď si deti niečo zamilujú, počúvajú tie skladby dookola. To vplýva aj na rodičov, ktorí si ich tiež obľúbia.
Áno, to mi píše veľa rodičov, že odviezli deti do škôlky a celú cestu si už spievali pesničky len oni dvaja. Je to úžasné. Niekedy prídu na koncert aj rodičia sami bez detí, lebo deti napríklad ochoreli. A je to super. Ale k tomu som chcel povedať, že áno, častokrát to, čo počúvajú deti, sa nalepí aj na rodičov, ale koniec koncov, rodičia kontrolujú obsah, ktorý deti pozerajú. Som veľmi šťastný a vďačný za to, že ma vpustili do svojich domácností a že vyhodnocujú, že ako hosť som tam vítaný. Je to veľmi príjemné.

Smerujete k niečomu, čo ste ešte nikdy neurobili…
Áno, v apríli spravíme obrovský koncert, najväčšiu disco show, aká tu kedy na Slovensku bola. Bude určená pre rodiny s deťmi. Už teraz viem povedať, že budeme hrať dlhší program, než bežne hrávame. Bude oveľa viac svetiel, viac tanečníkov. Viem, že moji fanúšikovia sú hlavne deti, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou, aby to bolo vhodné pre rodiny s deťmi aj pre starých rodičov. Pesničky budú namixované a spravené tak, aby si to užili s nami aj rodičia. Takže zabŕdneme trošku aj do osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Máme tam Mareka, ktorý je DJ a ktorý to tam bude dávať.

Pripravujete už playlist?
Sú ešte možné zmeny, ale je pravda, že na tom už pracujem. Odkedy padlo rozhodnutie, že do toho ideme, začal som premýšľať nad playlistom. Viem, ktoré pesničky musíme zahrať, či už je to „Telo“, najnovší hit „Tobogán“, „Disko“, „Pizzadance“, „Tarzan“, alebo teraz po novom sa celkom zadarilo pesničke „Neprestaň“, čo je duet s MC Ericom. Mám predstavu o veľkom tanečnom čísle, tak zavolám Norkovi Grofčíkovi a dohodnem sa s ním. On nie je ten typ človeka, čo by povedal, že sa to nedá, ale hľadá riešenie. A práve preto sa teším, že som obklopený ľuďmi, ktorí mi pomôžu tú najväčšiu show spraviť. Moje nastavenie je také, že neponúkame koncert, ale zážitok, na ktorý budú ľudia dlho spomínať.

Patríte k ľuďom, ktorí sa pri veľkom projekte najprv zľaknú, alebo sa tešíte na výzvu?
Ja som ten prvý typ človeka. Najprv sa zľaknem, lebo je to pre mňa neprebádaná voda. Potom si začnem v hlave predstavovať, čo všetko to znamená. Bude dobrý zvuk? Budú mať ľudia dostatočné miesto na sedenie? Budú všetci dobre vidieť? Začínam nad tým veľa rozmýšľať, potom sa stretnem s organizátorom a mám otázky. Našťastie sme sa zhodli na tom, že bude aj terasovité sedenie, takže ľudia uvidia dobre, že zvuk bude kvalitný a že budeme mať aj svetlá navyše. Potom sa začnem na to tešiť. Nechcem ponúknuť ľuďom zážitok, ktorý nebude dotiahnutý do konca. Chcem, aby ľudia, ktorí z toho koncertu pôjdu domov, hovorili: „Bolo to super.“ Vieme, že doba teraz nie je ľahká, takže nechcem ľudí sklamať. Je to veľké bremeno na pleciach, ale zároveň to už beriem ako výzvu, ktorá ma hecuje.

V čom bude vaša príprava na tento veľký koncert iná oproti štandardnej príprave?
Zopakujem si choreografie, alebo sa naučím nejaké ďalšie tanečné kroky, čo bežne nepotrebujem. Keďže tentokrát so mnou budú tancovať aj deti, musíme sa naučiť, kto bude na ktorej strane stáť, ktorá pesnička pôjde za ktorou, aby bol čas na prezlečenie. Tým, že nemám skúsenosť s takouto veľkou šou, je to všetko, čo sa učím za pochodu. Takže vnímam to aj tak, že tento projekt ma má aj veci naučiť.

Takže budete mať aj tanečné skúšky?
Jednoznačne. Nechcem to podceniť, a preto s nimi začneme už v januári. Ja som drevo, mne tie veci úplne nejdú. Ale je to tvorivý proces. Najprv musíme pripraviť štúdiové verzie pesničiek, potom sa na to pasujú choreografie. Kapela sa začne učiť nové veci. Je to proste tvorivý proces.

Keďže je to disco show pre celú rodinu, aké pesničky z 80. a 90. rokov tam zaznejú?
Veľmi dobre funguje napríklad okienko Marka Danna, ktorý je nielen môj spoluautor, ale aj DJ. Počas pesničky „Hýbsa“ má svoj mix, kde je DJ Bobo, Haddaway, 2 Unlimited, Jon Bon Jovi s „It’s My Life“, Macarena, Aqua s „Barbie Girl“, Rednex s „Cotton Eye Joe“, Vengaboys a ďalšie. Nebudem všetko prezrádzať, ale aj mňa samého to na javisku baví. Keď ide jedna pecka za druhou a vidíte, ako tí ľudia ožili a spievajú, je to úžasné. To je presne tá pasáž, kedy deti pozerajú na rodičov, čo sa deje, a na konci všetci stoja a tancujú.

Na čo sa najviac tešíte?
Na to, že zažijem niečo nové. Bude to pre mňa výzva. Už teraz začínam cítiť tie motýle v bruchu. Mám veľa otázok v hlave, ale odpovede budem vedieť, až keď to zažijeme. Som nastavený, že to bude skvelé. Robíme všetko preto, aby to bolo skvelé. Myslím si, že aj organizátorovi na tom záleží. Všade vidím billboardy, až sa červenám, keď idem autom a svieti na mňa obrovský Jaroš z plagátu. Spravíme všetko preto, aby to naozaj bola najväčšia rodinná párty, akú kedy zažili.

Popri prípravách na koncert nahrávate aj nové veci?
Áno, chystám nové uspávanky, na ktorých už teraz pracujem. Chcel som ich vydať už tento rok, ale nestihol som to. Ale tým, že ma hudba tak baví a napĺňa, necítim, že by som sa prepracoval. Pre mňa je to ako dýchanie.

Text: Lenka Meravá

Miro Jaroš: Pripravujem najväčšiu rodinnú disco Miro Jaroš

Detský interpret Miro Jaroš pripravuje 25. apríla o 16. hodine v bratislavskej PEUGEOT aréne rodinnú disko show. „V apríli spravíme obrovský koncert, najväčšiu disco show, aká tu kedy na Slovensku bola. Bude určená pre rodiny s deťmi,“ hovorí spevák Miro Jaroš. Okrem jeho tvorby znejú aj známe hity z 80. a 90. rokov v špeciálnych mixoch od DJ Marka Danna, ktoré roztancujú aj rodičov. „Zabŕdneme trošku aj do osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Vždy je to parádna zábava, kedy sa deti pozerajú na rodičov, čo sa to tu deje a rodičia sú radi, že si zatancovali,“ dodáva Jaroš. Podujatie je vhodné pre deti od dvoch rokov a každý detský návštevník bratislavského koncertu dostane pri vstupe ako darček vstupenku do Aquaparku v Trnave. Fanúšikovia sa môžu tešiť na predĺžený program plný najväčších hitov ako Disko, Pizza Dance, Tobogan či nestarnúci Balón, ktorý na YouTube prekonal hranicu 116 miliónov pozretí.

Detský interpret Miro Jaroš pripravuje 25. apríla

V zariadení majú kapacitu 55 klientov, z ktorých 53 je na celoročnom pobyte a dvaja majú ambulantný pobyt. V súčasnosti sú medzi klientami aj dve dievčatá.

Musí to byť náročné viesť najmä počas vianočných sviatkov.
Poviem Vám som 25 rokov riaditeľka, ale viac ako tridsať rokov tu pracujem. Začínala som ako pomocná sila v záhrade, pretože som veľmi chcela pracovať po revolúcií. Vám ľuďom z vonka sa toto môže zdať ako bezútešné a smutné, ale prežívam neskutočne krásne veci. Za dvadsať päť rokov som tu len jeden jediný raz nebola na štedrý deň. Inak vždy prídem. Posedíme, dáme si spolu kávičku a porozprávame sa. Ten pokoj a čistá prapodstatná láska je všeobjímajúca. Ľudia z vonku nám často zraňujúco povedia, túto prácu by som nemohla robiť. To sa zdá. Máme prekrásne spomienky. Prekrásne zážitky. Vždy vravím, že ma tu miluje 55 mojich ľudí ale či ma tí moji dvaja doma majú, to neviem, ale títo určite.

Aké tu máte vekové kategórie a typy klientov?
Boli sme jediný na Slovensku, ktorí mohli mať detičky od nula do troch rokov. Podarilo sa mi to presadiť, ale od roku 2014 už nemôžu byť prijímané do takýchto zariadení deti. Teraz máme jedného deväťročného, ktorý chodí do internátnej školy do Nitry.Čo sa týka diagnóz základnou je mentálne postihnutie, teda znevýhodnenie a potom viac násobné postihnutie na vozíčku, slepý, hluchý, autistov, v rámci ktorých sme boli jediné a prvé zariadenie na Slovensku. Mali sme inštitucionálnu ústavnú starostlivosť pre autistov. Teraz už nie sme jediný.

Spolupráca s vojakmi je dôležitá a aj prostredníctvom nich viete spraviť niečo pre klientov. Aké máte plány?
Spolupráca s vojakmi je dlhodobá. Som tu 35 rokov a už vtedy k nám chodili vojaci. Pamätám si, keď prišli dve tatry záklaďákov. Vyskákali mladí chlapci v baretkových čapiciach haha – hihi, žuli žuvačku a odchádzali, prekvapení mladí muži, ktorí videli. Bolo tu 63 klientov. Boli prípady, aké boli a zariadenie bolo také, aké bolo. Som presvedčená, že mladí muži odchádzali iní, ako sem prišli. Jediné, čo som im želala, aby sa im nikdy nestalo niečo podobné, ale aj keby sa stalo, aby to nebrali ako najväčšiu tragédiu. Nie je to až taká tragédia, ako by sa stala, lebo naši mentálni si neuvedomujú svoj postih. Každé slepé dieťa trpí, každé nemé dieťa trpí. Moji sú prešťastní, keď majú lásku, spolupatričnosť, ktorá je bezbrehá, to je to najkrajšie, čo dostanú.
Vojaci sem chodili, robili ťažké roboty, vynášali nám tony odpadu, neporiadku a pomáhali nám tu hrabať, upratovať, potom robia finančné zbierky. To je nádherné Neviete si, ale predstaviť, čo s mojimi chlapcami bolo, keď sem prišiel vojak. To bolo pre nich neuveriteľné. Vedia, že som svojho muža čakala dva roky na vojne, a že sme sa videli trikrát… . To, že sem prišiel vojak a ukázal im, že má srdce a dušu. Ukázal im, že má cit a pritom má veľké svaly. Zažartuje s nimi ako mladý vyskočí. To všetko je pre nich, keď prídu vojaci, to je pre nich, lebo vojak. Povedia mi „Maruška, s nimi je taká iná zábava“ a skutočne je.

Keďže sa každý rok robí vianočná finančná zbierka. Viete už na čo tohtoročné vyzbierané peniaze použijete?
Nikdy o tom nerozhodujem sama, ale nechcem, aby sa naraz kúpilo niečo veľké, ale skôr tak po troške, aby sme každému spravili radosť. Je ťažká doba a zvýšili im platbu. Dôchodky im išli hore, ale nie toľko a premýšľala som, že im prispejem na vreckové, keď pôjdeme na cesty po svätých miestach v Grécku za vierou. Mali by ísť štyria. Oni myslia aj na druhých, na svojich bratov, čo im kúpia.

text a foto: Lenka Meravá

V zariadení majú kapacitu 55 klientov, z

V pražskom Obecnom dome v Prahe sa 7. februára stretne česká a slovenská smotánka. Prestížny Česko-Slovenský ples vstupuje do 12. ročníka a organizátori odhalili mená hlavných hviezd večera. Na jednom pódiu sa stretnú Lucie Bílá a legendárna kapela Tublatanka. Lucie Bílá sa netají tým, že hranice medzi Českom a Slovenskom pre ňu nikdy neexistovali. „Ja som vždycky bola a budem československá speváčka. Nesúhlasím s hranicami a nerešpektujem ich. Som tu skrátka doma, rovnako ako v Česku,“ povedala speváčka otvorene. Ako ďalej uviedla rada spomína na Brezno, Banskú Bystricu aj Košice. „Keď som mala koncert, prišla sa pozrieť maminka Štefana Margity a priniesla mi kapustnicovú polievku,“ prezradila so smiechom. Rovnaké nadšenie z účasti na plese prechovávajú členovia skupiny Tublatanka. Martin Ďurinda priznal, že pozvanie považujú za veľké uznanie. „Som strašne rád, že na ňom s Tublatankou vystúpime,“ povedal líder kapely. Občas si kladie otázku, kam by sa spoločný štát dostal, keby sa nerozpadol. „Možno by to bol dnes jeden z najsilnejších štátov Európy,“ zamyslel sa.

Text: Lenka Merava a Andrea Čurná

Foto: Lenka Meravá

V pražskom Obecnom dome v Prahe sa

Radosť detských očí a zároveň úcta k vojakom sa niesla počas celého dňa stráveného 12. decembra v Domove sociálnych služieb pre deti a dospelých. Nielen riaditeľka Mária Tóthová sa potešila tradičnej vianočnej návšteve príslušníkom 91. ženijného pluku zo Serede, ale najmä jej obyvatelia, pre ktorých samotný kontakt veľa znamená.

„Mne sa páči, keď sem prídu vojaci. Je to pre mňa zábava. Je to pre nás dar. My im ukazujeme čo prežívame a čo vieme. Je to pre mňa vzácne. Sme tu ako bratia a sestry,“ uviedol obyvateľ domova Florián Döme. Ako ďalej uviedol s nadšením,  hrdosťou a žiarou v očiach: „Už idú naši vojaci! Tešíme sa na nich.“ Ďalším obyvateľom je Jaroslav Hustý, ktorý sa k nemu pridal. „Je to pre mňa radosť. Môžem sa s nimi skamarátiť, zabaviť sa, spraviť si program, a zacvičíme si spolu.“

Florian Döme si nenechal ujsť možnosť osobne popriať vojakom šťastné a veselé Vianoce. „Milí vojaci, som veľmi rád, že ste prišli aj tieto Vianoce. Je to od vás krásne a želám vám a celej vašej rodine všetko pekné a nech sa vám darí v športe. Šport je šport. Držte sa vojaci. My Vás čakáme tu na Šrtkovci. Potrebujem pannu Marušku, našu riaditeľku a čakáme Vás znovu.“
Pri tejto príležitosti príslušníci ozbrojených síl odovzdali aj finančnú zbierku v hodnote 1200 eur.

„Každý rok pred vianočnými sviatkami organizujeme zbierku za 91. ženijný pluk, 901 prápor. Zbierame peniažky, ktoré následne donesieme deťom ktoré sú nejakým spôsobom handicapované. Táto suma je pre nich zaujímavá. Sú vďační a ako poďakovanie nám vyrobia malinké prezenty. Pre nás je to potešenie, že aj oni majú o nás záujem. Popritom ako tam prídeme sme ako vojaci na roztrhanie. Sú veľmi radi s vojakmi, s ktorými sa aj fotia, hrajú spoločenské hry. Aj touto formou chceme ukázať, že sa vojaci dokážu zomknúť aj pri takýchto situáciách a dať finančné prostriedky na pomoc,“ uviedol veliaci poddôstojník 901. ženijného práporu Jozef Blaho.

Každý človek v tomto čase túži po vianočných darčekoch, láske a teple domova. Nezáleží na tom, či sme malí alebo veľkí. Čo by si od vojakov priali obyvatelia domova sociálnych služieb pre deti a dospelých. „Je to ťažké. Nechceme handry, ale pomoc,“ hovorí Florián Döme. Na vysvetlenie doplnila riaditeľka Tóthová. „Myslí tým vnútro, ľudskú lásku a porozumenie. Túžia sa pozerať na vojakov a tráviť s nimi čas.“ Pre Jaroslav Hustého je dôležitá komunikácia. „Pre mňa je dôležité, aby si našli čas a trošku sa so mnou porozprávali.“

Tohtoročná návšteva Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých sa skončila, ale jej obyvatelia na pamiatku vojakom podarovali vlastnoručne zhotovené darčeky, aby si ich aj týmto gestom uctili a ukázali im, ako si ich nesmierne vážia.

foto a text: Lenka Meravá

Radosť detských očí a zároveň úcta k vojakom sa

V priestoroch secesného Obecného domu v Prahe 7. februára 2026 sa uskutoční 12. ročník Česko-Slovenského plesu. Organizátori a hostia plesu si spoločne pripomenú 90. výročie narodenia dramatika, disidenta, prvého „ponovembrového“ a zároveň posledného česko-slovenského prezidenta Václava Havla, zlatý úspech spoločného tímu na Majstrovstvách Európy 1976 vo futbale a uctia si sopranistku Editu Grúberovú. Medzi nezabudnuteľné významné osobnosti a dôležité historické etapy patrí aj 210. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia, ako aj 150. výročie narodenia Tomáša Baťu, svetoznámeho podnikateľa a vizionára, ktorého odkaz presahuje hranice svojej doby.

Ples si za viac ako dekádu svojej existencie vybudoval povesť podujatia, ktoré na najvyššej úrovni spája kultúru, eleganciu a priateľskú atmosféru. Program plný hviezd a symbolických odkazov opäť potvrdí, že ide o viac ako len tanec, hudbu dobré jedlo – je najmä oslavu priateľstva, kultúry a spoločných hodnôt Čechov a Slovákov. Počas galavečera sa predstavia súčasné hviezdy českej a slovenskej hudobnej scény. Hostia sa môžu tešiť na nezameniteľný hlas Lucie Bílej s kapelou Petra Maláska, energickú rockovú show kapely Tublatanka, charizmatickú Luciu Šoralovú s kapelou a aj na speváka Michala Penka. O tanečnú zábavu sa postará Rozhlasový Big Band Gustava Broma so sólistkami Andreou Zimányiovou, Ivanou Regešovou a Zuzanou Gamboa, ktorých bude sprevádzať sláčiková sekcia Symfonického orchestra Českého rozhlasu. Nebude chýbať ani folklór, už tradične v podaní krajanského súboru Limbora. Slávnostným večerom budú hostí sprevádzať moderátorka Lucia Hlaváčková a charizmatický český herec Saša Rašilov.

Text: lea, TS Andrea Čurná

V priestoroch secesného Obecného domu v Prahe

Nehľadajme prekážky, hľadajme cesty a stavajme mosty, ktoré nás spoločne cez ne prevedú. Som presvedčený, že s pevným odhodlaním a profesionalitou budeme aj naďalej napĺňať naše poslanie,“ vyzval na oslavách všetkých prítomných veliteľ ženijného pluku plukovník Ján Adamuško.

V priestoroch 91. ženijného pluku v Seredi sa 30. októbra konalo 4. výročie vzniku 91. ženijného pluku. Organizovali ho príslušníci 91. ženijného pluku na čele s veliteľom plukovníkom Jánom Adamuškom.

„Za štyri roky existencie nášho pluku sme preukázali, že ženijné jednotky sú neoddeliteľnou súčasťou ozbrojených síl. Naši príslušníci sa podieľali na širokom spektre úloh od výstavby a údržby infraštruktúry, pyrotechnických prác, až po podporu civilných orgánov pri zvládaní mimoriadnych situácií. Ženisti 91. pluku vždy obstáli pri plnení úloh so cťou. Tieto výsledky sú pre mňa dôkazom, že náš pluk je nielen spoľahlivým článkom obranného systému Slovenskej republiky, ale aj rešpektovaným partnerom v rámci severoatlantickej aliancie,“ poukázal na dôležitosť ženijného pluku veliteľ 91. ženijného pluku plukovník Ján Adamuško.

Pri tejto príležitosti prebiehalo v ranných hodinách darovanie krvi ženistami. „Organizujeme darovanie krvi s názvom Kvapka krvi od ženistu, ktorá sa robí od roku 1993. Je to veľmi krásna akcia. Dnes sa jej zúčastnilo 34 príslušníkov z toho dvaja boli vyradení zo zdravotných dôvodov, ale 32 príslušníkov darovalo po 450 mililitrov krvi, čo je veľmi krásny čin, za ktorý veľmi pekne ďakujeme,“ uviedla vedúca staršia zdravotníčka rotmajsterka Janette Irsáková.

Slávnostný program sa začal napochodovaním jednotiek ozbrojených síl, prinesením bojovej zástavy 91. ženijného pluku a odpálením dymovníc vo farbe trikolóry, po ktorej nasledovala štátna hymna a príhovor plukovníka Jána Adamuška. Počas neho sa poďakoval bývalým veliteľom, ktorí v minulosti velili ženijným jednotkám v Seredi a všetkým, ktorí prispeli k úspechom 91. ženijného pluku.

„Vaša práca, skúsenosti a odhodlanie vytvorili pevné základy, na ktorých dnes staviame. Ďakujeme Vám za to, že ste nám odovzdali nielen svoje vedomosti, ale aj posolstvo ženijných jednotiek postavené na profesionalite, odbornosti a službe vlasti. Ďakujem všetkým za Vašu službu, disciplínu a oddanosť ženijnému vojsku. Obetavosť k našim insígniám – kotve a kolesu, ktoré má každý správny ženista vryté v srdci,“ ďakoval veliteľ pluku plukovník Ján Adamuško.

Po príhovore sa prešlo k samotnému oceňovaniu, počas ktorého veliteľ pluku ocenil viacerých vyslúžilých a slúžiacich vojakov, zamestnancov, ktorí sa významným spôsobom pričinili o rozvoj 91. ženijného pluku a mimoriadne pristupovali k plneniu svojich úloh.

Medzi ocenenými bol aj predseda zväzu vojakov – klubu Sereď podplukovník vo výslužbe Ondrej Urban, ktorý si od veliteľa pluku prevzal vecný dar.

„Je to pre mňa veľká česť, že som dostal toto ocenenie z rúk veliteľa pluku. V týchto kasárňach som slúžil päť rokov a prirástol som srdcom k ženistom. Z týchto kasární si pamätám na cvičenia, či už veliteľsko-štábne cvičenia, štábne nácviky, kde som cvičil ako zástupca veliteľa brigády. Boli to náročné dni a noci. Veľmi sme sa nevyspali, ale snažili sme sa plniť úlohy, ktoré boli rozsiahle tak ako sú aj teraz.“

Slávnostný ceremoniál sa skončil slávnostným pochodom jednotiek, po ktorom sa program aj pozornosť presunula do priestorov pluku, kde príslušníci prezentovali ukážky ženijných spôsobilostí. Záver patril návšteve Siene tradícií ženijného vojska.

K štvrtému výročiu zablahoželali aj významní  hostia, pre ktorých je ženijný pluk neoddeliteľnou súčasťou ich života.

„Ženijné vojsko je jedným z hlavných prvkov bojovej podpory a bez podpory ženistov nespravíme operácie, či už ide o mierovú alebo bojovú operáciu. Slovenská republika má vynikajúcu tradíciu v skvelých ženistoch v misiách alebo operáciách. Chcem poblahoželať všetkým príslušníkom ženijného pluku a mojim bývalým kolegom k tomuto významnému sviatku a verím, že ich tradícia bude ešte dlhá,“ zaželal veliteľ národných obranných síl brigádny generál Ladislav Kisel.

„Ako zástupca mesta si veľmi vážim aj spoluprácu s Ozbrojenými silami Slovenskej republiky,“ uviedol svoj vzťah k ozbrojeným silám primátor mesta Sereď Ing. Ondrej Kurbel.

„Prvýkrát som prišiel do Serede ešte ako poddôstojník v 80-tom roku a potom ako dôstojník som tu začínal svoju vojenskú kariéru v 86. roku po absolvovaní vysokej vojenskej školy. Viackrát som sa vrátil do posádky Sereď a v roku 2000 som prišiel ako veliteľ útvaru. Veľmi sa teším, ako sa súčasná situácia vyvíja. Život nezastavíš, pozri sa, mladí dôstojníci, ktorých sme ani nepoznali sú dnes vo vedení útvaru a úprimne sa tomu teším, že sa im darí a majú progresívne výsledky doma aj v zahraničí, ktoré predovšetkým ocenia obyvatelia Slovenska pri pomoci v rámci rôznych problémov, ktoré môžu nastať v jednotlivých regiónoch a samozrejme výsledky aj v zahraničných operáciách v rámci medzinárodného krízového manažmentu,“ uviedol bývalý veliteľ Pozemných síl Slovenskej Republiky a zakladajúci veliteľ ženijného práporu v Seredi generálmajor vo výslužbe Ondřej Novosad.

„Štvrté výročie vzniku 91. ženijného pluku nie je len dôvodom na oslavu, ale aj príležitosťou na zamyslenie. Ukázali sme, že sme jednotka s jasnou víziou, pevnými hodnotami a silným kolektívom,“ uzavrel veliteľ pluku plukovník Ján Adamuško.

Tento rok sa oslava výročia vzniku pluku skončila, ale veliteľ pluku plukovník Ján Adamuško oznámil, že má v pláne v oslave pokračovať a spraviť z nej každoročnú tradíciu.

Text: Lenka Meravá

foto: Lenka Meravá

Nehľadajme prekážky, hľadajme cesty a stavajme mosty, ktoré