V priestoroch 91. ženijného pluku v Seredi sa uskutočnil 28. mája slávnostný nástup pri rozlúčke veliteľa pozemných síl generálmajora Ivana Baloga. Organizovali ho príslušníci 91. ženijného pluku na čele s veliteľom plukovníkom Jánom Adamuškom.
Rozlúčka s veliteľom pozemných síl sa začala napochodovaním jednotiek ozbrojených síl, prinesením bojovej zástavy 91. ženijného pluku a odpálením dymovníc vo farbe trikolóry, po ktorej nasledovala štátna hymna a príhovor majorgenerála Ivana Baloga. Veliteľ pozemných síl vyzdvihol náročnosť práce a obetavosť príslušníkov ozbrojených síl a poďakoval sa im a ich rodinám za prácu, ktorú odviedli pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky.
„Reakčný čas na splnenie úloh sa skracuje a tvorí tlak na každého jedného príslušníka a bez podpory rodiny by sme neplnili úlohy takým spôsobom, ako ich tvoríme teraz. Ďakujem vám za vašu prácu a ďakujem aj vašim rodinám za podporu, ktorú vám vytvárajú, aby ste vy mohli odovzdať to najlepšie v ozbrojených silách. Tam, kde sa očakáva rýchlosť, tam kde sa očakáva okamžité rozhodnutie v situáciách, ktoré sa zdajú nemožné, tam je 91 ženijný pluk.“
Po príhovore spravil generálmajor zápis do útvarovej kroniky a ocenil veliteľa 91. ženijného pluku plukovníka Jána Adamuška a veliteľa 901. ženijného práporu podplukovníka Tomáša Millnera. Z jeho rúk si prevzali pamätné listy za profesionálny prístup pri plnení služobných úloh, obetavosť a prínos k rozvoju a dobrému menu Pozemných síl OS SR.
Okrem pamätných listov veliteľ pozemných síl pri príležitosti ukončenia svojho pôsobenia vo funkcii veliteľa daroval ako vďaku veliteľovi pluku pamätnú plaketu 91. ženijnému pluku. Na oplátku mu veliteľ pluku plukovník Ján Adamuško daroval v mene príslušníkov 91. ženijného pluku vecný dar so slovami Milana Rastislava Štefánika „Nič mi nebolo nemožné, lebo som chcel.“
Česko-francúzska kapela VOILA! spravila k piesni Merci la Vie, čo v preklade znamená Ďakujem ti, život, nový videoklip. Pieseň zložil líder kapely Tibor Žida pre svoju trojmesačnú dcéru, ktorej ju venoval ako aj celý videoklip. Okrem nej ju venuje všetkým deťom a dospelým, ktorí si v sebe zachovali radosť, hravosť a detského ducha. Videoklip vznikol počas kreatívneho workshopu a nesie sa v pozitívnej, hravej atmosfére plnej farieb, hudby a detskej spontánnosti. Ten zároveň nadväzuje na aktuálny album Stories from My Paris, v ktorom sa prepája francúzsky šarm, slovenské hudobné cítenie a osobné príbehy.
V divadle JanArt predstavitelia Muzikálovej akadémie uvedú 9. júna prvým autorský detský muzikál s názvom Dohoda. Ide o energické predstavenie plné spevu, tanca, herectva, ale aj silného posolstva o priateľstve, empatii a spolupráci. Tvorcovia veria, že si z neho diváci odnesú emóciu, pochopenie aj radosť.
„Verím, že si odnesú emóciu a zážitok. Dospelí diváci poznanie a pochopenie detského vnútra. Deti vedomie, že so svojimi problémami nie sú samé. Nádej na splnené sny, empatiu a pochopenie.“
Diváci sa môžu tešiť na pestré choreografie, originálne hudobné čísla aj momenty, ktoré rozosmejú. Za projektom stojí režisérka Zuzana Hrvoľová, ktorá priznala, že vytvoriť originálny muzikál pre desiatky talentovaných detí bola veľká, ale krásna výzva.
„V Muzikálovej akadémii je naozaj veľa šikovných a talentovaných detí a nájsť dielo, v ktorom ich vieme uplatniť všetky plnohodnotne, je vždy výzva. Minulý rok sme stvorili muzikálovú show na známe piesne, tento rok sme posunuli latku opäť trochu vyššie a máme komplet autorský muzikál s autorskou hudbou,“ hovorí režisérka.
V Bratislave sa bude konať 28. mája koncert britskej skupiny BLUE, ktorý bude plný nostalgie, emócií a veľkých popových hitov. Koncert je súčasťou 25. výročia kapely a zaznejú na ňom hity ako All Rise, One Love či Guilty či I can. Organizátori koncertu skupiny BLUE, ktorá vznikla v roku 2000 sa rodzhodli vystúpiť aj s českou skupinou Lunetic. Doplní ju hosť večera ILYAH. Cieľom organizátorov je, aby sa celý večer niesol v silnej emočnej atmosfére.
Festival Pohoda dosiahol historický míľnik – kapacita 30 000 návštevníkov. Stalo sa tak necelé tri mesiace pred začiatkom jubilejného 30. ročníka, ktorý prinesie aj viaceré novinky. Jednou z nich je , že po prvýkrát v histórii pribudne aj samostatný Extra Day, na ktorom vystúpia The Cure, The Twilight Sad, Just Mustard a Denis Bango. Okrem toho sa organizátori chystajú spustiť predaj špeciálnych autobusových liniek, ktoré budú premávať nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. K dispozícii bude aj kyvadlová doprava z Trenčína, prímestská doprava z Trenčianskych Teplíc a zazmluvnené taxi služby.
Vzhľadom na zvýšenie kapacity, pribudnú aj bezplatné návštevnícke kempy, upravia priestor pred hlavným pódiom a rozšíria najväčší uzatvorený stage. V rámci areálu zmeny nastanú v zvýšení sanitárnych zón a pri hlavnom pódiu umiestnia delayové veže, ktoré zabezpečia kvalitný zvuk na všetkých koncertoch na najväčšom open-air pódiu.
V Európskom parlamente v Bruseli, ale aj v iných krajinách Európy si návštevníci 9. mája opäť pripomenú a oslávia Schumanovu deklaráciu z roku 1950. Jej cieľom bolo a je zabezpečiť trvalý mier v povojnovej Európe.
Tento ročník je venovaný Demokracii v praxi, pričom ponúka pohľad do zákulisia Európskeho parlamentu a ukazuje, aký vplyv má táto inštitúcia na každodenný život. Návštevníci tak získajú viac informácií o práci Európskeho parlamentu od legislatívneho procesu až po iniciatívy občanov prostredníctvom zaujímavých aktivít pre všetky vekové kategórie: informačných stánkov, prezentácií v rokovacej sále, animácií v exteriéri a špeciálnych prehliadok so sprievodcom. Program sa uskutoční nielen v Bruseli ale aj okolitých európskych krajinách. Medzi nimi je aj Česká a Slovenská republika.
Hudobno-filmový večer Ennio Morricone original celebration concert sa uskutoční 10. novembra v Tipos aréne v Bratislave.
Celým večerom bude sprevádzať jeho syn dirigent a skladateľ Andrea Morricone, ktorý je autorom filmových skladieb a aktívne sa podieľa na šírení hudobného dedičstva svojho otca. Pod jeho taktovkou zaznejú ikonické skladby, ktoré sa stali neoddeliteľnou súčasťou svetovej kinematografie. Počas večera na pódiu vystúpi The City of Prague Philharmonic Orchestra, veľký spevácky zbor aj špičkoví svetoví sólisti. Výraznou osobnosťou medzi nimi je taliansky gitarista Rocco Zifarelli, dlhoročný Morriconeho spolupracovník, ktorý s ním viac ako 20 rokov vystupoval po celom svete. Po jeho boku sa predstavia talianska sopranistka Vittoriana De Amicis a zbormajster Stefano Cucci. Okrem nich vystúpi aj klavirista Antonello Maio, basgitarista Giovanni Civitenga a bubeník Massimo D’Agostino.
Atmosféru koncertu a hudobný zážitok z melódií ako Vtedy na Západe, Dobrý, zlý a škaredý, Za hrsť dolárov, Misia, Bio Raj, Profesionál, 48 hodín v Paríži či Nepodplatiteľní ešte viac zvýšia veľkolepé projekcie na LED obrazovkách.
V Turčianskej obci Belá Dulice sa uskutoční charitatívne podujatie Turčiansky beh pre malého Tadeáška Kraľovanského, ktorý trpí autizmom. Vyzbieraný príspevok okrem neho venujú aj projektu „Deti môjho srdca“ – zariadeniu v Spišskej Novej Vsi. Beh sa uskutoční 23. mája a účastníci si môžu vybrať 5- kilometrový alebo 10- kilometrový okruh. Trať povedie po poľných cestách. Ďalšie kategórie špecifikoval organizátor podujatia Miroslav Buľovský: „Okrem klasického behu sme pripravili obľúbený nordic walking či rekreačnú prechádzku pre ľudí, ktorí sa chcú zapojiť, no zo zdravotných dôvodov nemôžu behať. Podujatie ponúka aj možnosť virtuálneho behu pre tých, ktorí sa nemôžu zúčastniť osobne.“
Víťazom sa stáva každý účastník, ktorý získa nielen medailu, ale aj tričko, pitný režim a môže sa tešiť na bohatú tombolu.
Múzeum holokaustu v Seredi vedie riaditeľ Martin Korčok, ktorý je s ním spojený už od jeho začiatkov v roku 2009. Návštevíci si v ňom môžu pozrieť stálu expozíciu pozostávajúcu zo štyroch budov. V prvej je všeobecná história, ktorá sa zaoberá tragédiou Slovenských Židov od roku 1938, zákonodarstvom a Slovenským národným povstaním. Druhá sa venuje všetkým táborom na území Slovenska Okrem toho tam nájdu aj miesta masových hrobov z obdobia druhej svetovej vojny. Tretia budova je zameraná na tábor v Seredi a štvrtá poukazuje na väčšie tábory, kde bolo zavraždených najviac Židov pochádzajúcich z územia Slovenska.
Ako uviedol riaditeľ múzea Martin Korčok v tejto poslednej budove je časť venovaná Spravodlivým medzi národmi zo Slovenska. „Ide o ľudí, ktorí Židom pomáhali v období druhej svetovej vojny, a ktorí vďaka nim dokázali prežiť. Za toto ľudské gesto dostali najvyššie izraelské štátne ocenenie, ktoré dostane Nežid za záchranu Žida a nazýva sa Spravodliví medzi národmi,“ priblížil riaditeľ. Ako ďalej uviedol mávajú tu aj dočasné výstavy.
V rámci múzea sa uskutočňujú aj dočasné výstavy, ktoré sa konajú raz za pol roka. Otvárajú ich pri príležitosti významného dátumu, aby si pripomínali tragické dejinné udalosti. Jedným z takých dní je aj pamätný deň Deň obetí holokaustu a rasového násilia deviateho septembra.
„Deviateho septembra v roku 1941 bolo schválené vládou Nariadenie o právnom postavení Židov. Tento rok si budeme pripomínať 85. výročie,“ uviedol Korčok.
Múzeum holokaustu v Seredi nie je len múzeom, ale aj vzdelávacím strediskom a za ten čas ich existencie sa vypracovali na najväčšie vzdelávacie stredisko ľudských práv na území Slovenska so zameraním na antisemitizmus, rasizmus a xenofóbiu.
„Nevzdelávame len študentov a pedagógov, ale aj vojakov, policajtov, zamestnancov štátnej správy a samosprávy. Realizujeme aj výjazdové prednášky na odľahlejších miestach, hlavne v Prešovskom a Košickom kraji. Navštevujeme aj žiakov z menšinových škôl a sociálne slabších rodín, ktorí by sa k nám inak pravdepodobne nedostali. Venujeme sa aj vzdelávaniu rómskej komunity,“ priblížil činnosť riaditeľ múzea.
Návštevnosť expozičných priestorov je približne 25 tisíc ľudí a záujemcovia, ktorí prichádzajú za vzdelávaním tvoria približne ďalších 15 tisíc. Celkový počet návštevníkov počas pôsobenia múzea holokaustu sa odhaduje asi na 200 tisíc.
Od kedy vediete múzeum? S múzeom som spätý už od jeho počiatkov v roku 2009. Nastúpil som v októbri 2015, ešte pred oficiálnym otvorením, a postupne sa ku mne pridávali ďalší kolegovia – ekonómka, správca budov a odborní pracovníci. Múzeum patrí pod Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, kde som v tom období pracoval ako zástupca riaditeľa a mal som na starosti obdobie holokaustu. Predtým ako vzniklo múzeum holokaustu, robil sa výskum. Osobne som sa špecializoval na historický výskum a výskum s preživšími holokaustu.
Čo Vás motivovalo venovať sa práve tejto problematike? Pôvodne som sa chcel venovať niečomu inému, ale v rámci mojich vysokoškolských štúdií ma poprosila jedna z mojich profesoriek, či by som nevypracoval ročníkovú prácu o tejto téme. Písal sa rok 1998 – 1999 a keďže som ju mal rád, rozhodol som sa, že ju poteším a téme sa budem venovať. Dá sa povedať, že v prvom ročníku na vysokej škole sa ukázalo moje celoživotné smerovanie. Bolo to prirodzené a aj keď som mal rôzne ponuky počas svojho profesionálneho pôsobenia všetky som odmietol. Toto je to, čomu sa chcem venovať a je to práca, ktorá ma napĺňa.
Prečo sa múzeum otvorilo práve na tomto mieste? Na tomto mieste sa zriadilo, pretože budovy, v ktorých sa múzeum aktuálne nachádza boli v období druhej svetovej vojny od roku 1941 až 1944 koncentračným strediskom Židov a v rokoch 1944 až 1945 jediným koncentračným táborom na území Slovenska.
Je to celkom paradox, že sa múzeum nachádza práve vedľa 91. ženijného pluku. Nepovedal by som, že paradox. Tieto budovy boli zriadené pred obdobím druhej svetovej vojny a mali slúžiť aj pre československú armádu. Následne boli z armády vyňaté, aby mohli slúžiť smutnejším dejinám a po roku 1945 sa opäť vrátili pod armádu. Tak to bolo až do roku 2009. Z mnohých pohľadov je to pozitívna vec, pretože s veľkou pravdepodobnosťou, keby tieto priestory nepatrili pod armádu, už by tu nemuseli byť.
Prečo v takom merítku? Je to jediný zachovalý priestor na zhromažďovanie Židov od doby druhej svetovej vojny na území Slovenska, ktorý fungoval ako koncentračné stredisko a neskôr koncentračný tábor. Sú ešte ďalšie väčšie miesta od Serede ako napríklad Nováky, ale tie sú kompletne zbúrané. Čo sa týka priestorov, ktoré boli súčasťou bývalého tábora vo Vyhniach v súčasnosti sú z nich kúpeľné budovy a nie sú zachované tak ako Sereď. Ďalej ide o miesta kadiaľ prechádzali transporty a kde sa sústreďovali Židia ako napríklad v Bratislave alebo v Žiline. Sereď bola prirodzená voľba a po skončení povinnej vojenskej služby viaceré priestory medzi nimi aj budovy súčasné múzea holokaustu boli vyhlásené za nadbytočné a ponúknuté ministerstvu kultúry.
Čo všetko sa v rámci múzea nachádza? Stála expozičná časť pozostáva zo štyroch budov. V prvej je všeobecná história a hovorí o tragédii Slovenských Židov od roku 1938, o protižidovskom zákonodarstve a následne o Slovenskom národnom povstaní. Druhá sa venuje všetkým táborom na území Slovenska aj tým, ktoré Slovensko po prvej Viedenskej arbitráži v roku 1938 odstúpilo Maďarsku. Okrem toho tam návštevníci nájdu aj miesta masových hrobov z obdobia druhej svetovej vojny. Sú tu hroby nielen Židov, ale všetkých, ktorí boli zavraždení na území Slovenska v období Slovenského národného povstania. Tretia budova je venovaná táboru v Seredi a štvrtá je zameraná na väčšie tábory, kde bolo zavraždených najviac Židov pochádzajúcich z územia Slovenska. Jej posledná časť je venovaná Spravodlivým medzi národmi zo Slovenska. Ide o ľudí, ktorí Židom pomáhali v období druhej svetovej vojny, a ktorí vďaka nim dokázali prežiť. Za toto ľudské gesto dostali najvyššie izraelské štátne ocenenie, ktoré dostane Nežid za záchranu Žida a nazýva sa Spravodliví medzi národmi.
Spomínali ste stálu expozíciu, konajú sa tu aj iné expozície? Sú tu aj dočasné výstavy. Tie sa obmieňajú. Máme ich raz za polroka a otvárame ich pri príležitosti významného dátumu, aby sme si pripomínali tragické dejinné udalosti. V ročnom kalendári si pripomíname podujatia 27. január Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, 25. marec pietnu spomienku na prvý transport Židov z územia Slovenska, ktorý smeroval do koncentračného a neskôr vyhladzovacieho táborového komplexu Auschwitz. Mnoho ľudí nevie, že prvý židovský transport, ktorý dorazil do Auschvitzu, boli mladé židovské dievčatá zo Slovenska vo veku od 16 rokov. Transport vyprevadili 25. marca v roku 1942 zo stanice v Poprade. Potom tu máme 2. august Medzinárodný deň pamiatky genocídy Rómov podobne ako 27. január medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Na Slovensku je pamätným dňom Deň obetí holokaustu a rasového násilia 9. september, lebo 9. septembra v roku 1941 bolo schválené vládou Nariadenie o právnom postavení Židov. Tento rok si budeme pripomínať 85. výročie.
Aké máte plány do budúcnosti? Plány do budúcnosti máme veľké. V rámci areálu múzea onedlho začneme s výstavbou centrálneho pamätníka obetiam holokaustu. Už sme v štádiu finalizovania zmluvy so zahraničným investorom. Múzeum holokaustu v Seredi nie je len múzeom, ale aj vzdelávacím strediskom a za ten čas našej existencie desiatich rokov sme sa vypracovali na najväčšie vzdelávacie stredisko ľudských práv na území Slovenska so zameraním na antisemitizmus, rasizmus a xenofóbiu. Nevzdelávame len študentov a pedagógov ale aj vojakov, policajtov, zamestnancov štátnej správy a samosprávy. Ročne k nám prichádza na vzdelávanie približne 15 tisíc ľudí. Realizujeme aj výjazdové prednášky na odľahlejších miestach, hlavne v Prešovskom a Košickom kraji. Navštevujeme aj žiakov z menšinových škôl a sociálne slabších rodín, ktorí by sa k nám inak pravdepodobne nedostali. Venujeme sa aj vzdelávaniu rómskej komunity.
Aká je návštevnosť múzea? Návštevnosť múzea je v posledných rokoch po pandemickom období približne 25 tisíc ľudí, ktorí prichádzajú navštíviť expozície múzea. Okrem nich máme približne 15 tisíc záujemcov ktorí sem prichádzajú za vzdelávaním. Trošku to rozdeľujem, pretože nie každý, kto navštívi múzeum, ide aj na vzdelávanie a naopak nie každý kto prichádza na vzdelávanie má toľko času, aby navštívil aj múzeum.
Chodievajú sem aj vysokoškolské exkurzie? Chodievajú aj vysokoškolské, ale keď hovoríme o žiakoch a študentoch tak väčšinu tvoria žiaci ôsmeho a deviateho ročníka základných škôl a potom študenti stredných škôl a gymnázií. S vysokoškolskými skupinami je to komplikovanejšie. Samotní profesori, ktorí s nimi prichádzajú sú často sklamaní, aký počet študentov nakoniec prichádza. Tento trend však neplatí len pri návšteve múzea holokaustu. Inak je to napríklad s kadetmi Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, ktorí k nám každoročne prichádzajú vo väčšom počte. Za čas pôsobenia nášho múzea, prešlo našimi bránami asi 200 tisíc návštevníkov.
Vie sa o možnosti návštevy a vzdelávania v rámci múzea? Máme zoznam všetkých základných a stredných škôl z ministerstva školstva a všetkým školám na území Slovenska posielame naše programy dvakrát do roka. Vždy na začiatku školského roka a po polročných prázdninách, pri VŠ na začiatku zimného a letného semestra. Každá škola na Slovensku dostane našu ponuku minimálne dvakrát.
