ÚvodStandard Blog Whole Post (Page 12)

V rámci stého výročia Slovenského ochranného zväzu autorského sme spravili pre našu redakciu rozhovor s inšpektorom vojenských hudieb Borisom Hokinom

SOZA oslávila sté výročie, čo to pre Vás znamená?

Pre mňa je SOZA veľmi dôležitá inštitúcia, pretože s ňou spolupracujeme, keďže interpretujeme skladby našich slovenských a samozrejme aj zahraničných autorov. Bez tejto inštitúcie by to nefungovalo. SOZA nám pomáha napĺňať pravidlá, v ktorých sa môžeme pohybovať, a zároveň interpretovať krásnu hudbu našich a zahraničných autorov.

Ako vnímate pozvanie na jubilejné výročie SOZA?

Je to pre mňa veľká česť byť medzi slovenskými velikánmi slovenskej hudby ako skladateľskými tak aj textárskymi. Môžem spomenúť Paľa Zajačka, v našom prípade Adama Hudeca, ktorý pre nás robí veľa skladieb. Toto je pre mňa nezabudnuteľný a perfektný večer.

Skončilo sa 100 rokov hudby, premýšľali ste nad tým, akým smerom alebo štýlom by sa mala hudba uberať ďalej? Nemusí ísť len o vojenskú hudba ale celkovo.

Je to veľmi ťažká otázka, lebo hudba ako taká je krásna a vždy vychádza zo srdca a má absolútnu logiku. Kam sa bude vyvíjať, je ťažko predpovedať. Vždy nám to povedia diváci, poslucháči, ktorí určia čo sa páči a čo nie. Podľa toho sa snažíme napĺňať ich túžby.

V čom je vojenská hudba iná oproti klasickej, či ostatnej hudbe, ktorá sa hrá?

V každom prípade estetikou zvuku. V orchestri máme obsadenie ako plechové nástroje, bicie nástroje a drevené dychové nástroje, a tie vytvárajú úplne inú nezabudnuteľnú a jedinečnú atmosféru, ktorá vztvára zvláštny zamatový zvuk. Toto robí jedinečnú a výnimočnú stránku vojenského orchestra.

Kde všade je možné vojenský orchester vidieť, kde všade hráte? Pri akých príležitostiach?

Máme dvesto vystúpení ročne. Samozrejme robíme väčšinou pre Ministerstvo obrany. To znamená slávnostné vojenské nástupy, privítanie hláv cudzích štátov na Slovensku. Okrem toho robíme aj koncertné činnosti v Slovenskom rozhlase a snažíme sa preniknúť aj do iných okresných či krajských miest, aby sme im ponúkli našu krásnu hudbu.

Ako už dlho pôsobíte v rámci orchestra a prečo ste sa rozhodli pre orchester?

Mám to trošku v genetike, lebo môj otec aj môj dedo boli hudobníci a pracovali v takýchto typoch orchestrov. Študoval som na vojenskom tenzorátoriu a následne som dokončil konzeratóriu v Košiciach. Samozrejme vyštudoval som aj dirigovanie popritom hudobnú vedu. Nakoniec som skončil na Právnickej fakulte. Moja šecializácia je široká, ale v každom prípade u mňa zvíťazila hudba.

Kto Vás v rámci hudby inšpiroval?

Je to veľa ľudí. Môžem spomenúť zo súčasných, pána Zajačka, pána Adama Hudeca, zo starších, pána Hatríka, to je komplet slovenských osobností.

V rámci stého výročia Slovenského ochranného zväzu

V  koncertnej sále v budove Slovenského rozhlasu v Bratislave sa 12. októbra uskutočnil slávnostný galavečer s podtitulom Storočie slovenskej tvorby. Záštitu nad ním prevzala prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová.

Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam si pripomenulo toto výnimočné jubileum spolu s interpretmi ako Katarína Knechtová, Peter Lipa, Pavol Hammel s Collegium musicum, Katarzia, Andrea Bučko, Celeste Buckingham, Kristína Mihaľová či Lukáš Adamec. V rámci vystúpenia ich sprevádzal Symfonický orchester Slovenského rozhlasu pod vedením dirigentky Michaely Rózsa Růžičkovej. Na galavečere sa predstavila aj vojenská hudba Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Túto udalosť,chcú pripomenúť aj širokej verejnosti zástupcovia RTVS, ktorí z podujatia odvysielajú záznam pre televíznych divákov 22. októbra na STV2.

SOZA vznikla 2. októbra 1922 ako slovenská filiálka českého Ochranného združenia, od ktorého sa odčlenila v roku 1939. Patrí k najstarším kultúrnym organizáciám na Slovensku a počas svojho storočného pôsobenia stála pri formovaní slovenskej hudobnej kultúry. „Cieľom galavečera nie je len osláviť naše jubileum, ale zároveň poukázať na rozmanitosť slovenskej hudby a proces jej formovania za uplynulých 100 rokov.“ hovorí predseda Dozornej rady SOZA, Matúš Jakabčic.

Zakladajúcimi členmi SOZA boli významné osobnosti kultúrneho života, ako Mikuláš Schneider-Trnavský, Eugen Suchoň, Alexander Moyzes, či Gejza Dusík. Koncom roka 1939 mal vtedajší Slovenský autorský zväz 43 členov a 102 zastupovaných autorov. Dnes je toto číslo mnohonásobne väčšie a SOZA reprezentuje milióny zahraničných autorov a viac ako 3 100 domácich autorov. Práve slovenskí autori, ktorých práva chráni, budú hlavnými účinkujúcimi galavečera.

V  koncertnej sále v budove Slovenského rozhlasu

Raper Patrik Rytmus Vrbovský posúva hranice. Vydáva špeciálnu zberateľskú edíciu v digitálnej podobe, ktorá mapuje kľúčové míľniky jeho života a tvorby. Ako priaznivec nových technológií sa spojil s platformou Rull a pre fanúšikov pripravil unikátnu premiéru videoklipu. Stáva sa tak prvým hudobníkom na Slovensku a v Česku, ktorý ponúka komplexný zážitok z NFT.

Obsah unikátneho videoklipu je rozdelený do 10-tisíc NFT, ktoré dostanú najrýchlejší fanúšikovia ako darček. Keď si stiahnu všetky časti, získajú držitelia jednotlivých digitálnych artefaktov prístup na exkluzívnu premiéru. .

„Vždy sa snažím mať náskok. Ak chce byť umelec úspešný, musí vedieť správne využívať nové trendy. Mnohé z najväčších mien v rape už vstúpili do virtuálneho sveta NFT. Páči sa mi najmä dôraz na originalitu a jedinečnosť vlastníctva. Okrem toho technológia prináša fanúšikom nový rozmer zážitku. Možno sa tak stanete spoluautorom na mojom ďalšom albume,“ prezrádza Rytmus jeden z momentov vstupu do súťaže.

Platforma Rull je v Českej republike jedným z priekopníkov v oblasti využívania nových technológií a nástrojov na blockchaine. Po spolupráci s európskou organizáciou MMA OKTAGON a slovenskou Fight Night Challenge vstupuje aj do hudobného sveta.

„Prostredníctvom Rullu otvárame novú kapitolu interaktívnej komunikácie, ktorá odmeňuje vernú komunitu a vytvára nový vzťah ku klubom, organizáciám, umelcom a produktom. Po bojových športoch vstupujeme do hudobného sveta. Rytmusom sa to len začína,“ potvrdzuje Zdeněk Vacek, zakladateľ technologickej spoločnosti Payment4U, ktorá vyvinula platformu Rull.

Platforma predstaví fanúšikom digitálne artefakty, virtuálne múzeum a mnoho ďalších možností, aby sa k Rytmusovi mohli priblížiť tak ako nikdy predtým. Odštartuje to premiéra videoklipu, ktorý je rozdelený na 10-tisíc NFT, fanúšikovia si ho môžu stiahnuť zadarmo, a po stiahnutí všetkých častí na ňu získajú exkluzívny prístup. „Stanú sa vlastne jeho spoluproducentmi,“ dodáva Zdeněk Vacek. 

Okrem nového videoklipu bude spolupráca Rytmusa s Rull pokračovať aj vo vydaní špeciálnej edície zberateľských predmetov mapujúcich jedinečné momenty raperovej kariéry, VIP zážitky s ním, aj unikátne zabezpečenú účasť na nakrúcaniach a štúdiových nahrávaniach.

„Pri zberateľských kolekciách NFT hrá najväčšiu úlohu jedinečnosť digitálneho produktu. Už nejde len o to, ako vec vyzerá. Ide o to, akými benefitmi dokáže odmeniť používateľov za ich oddanosť a aktivitu. Preto sme navrhli vizuálny štýl a zážitky s Rytmusom tak, aby boli jedinečné v každom ohľade,“ predstavuje koncept spoluzakladateľ dizajnérskeho a brandingového štúdia NMDS Martin Kermes.

Rull je vlastne kryptopeňaženka v mobile, ktorá ľuďom umožňuje naplno využiť potenciál najznámejších kryptomien na svete. Ide o webovú platformu, ktorá priamo spája značky, tvorcov a používateľov.

„Vždy ma zaujímali ľudia a značky, ktoré rúcajú normy. A Rytmus rúca normy úplne majstrovsky. V Českej republike a na Slovensku jedinečným spôsobom spája svoju hudbu a biznis. Provokuje, ale aj vzdeláva. Vie, ako sa dobre predáva, najmä sám seba. Som veľmi rád, že môžeme priviesť do Rullu takého umelca a podnikateľa,“ uzatvára Martin Kermes.

TS: Nora Krchňáková | NK Factory,  Daniel Fadrný a Lenka Meravá

Raper Patrik Rytmus Vrbovský posúva hranice. Vydáva špeciálnu

Na pôde Paneurópskej vysokej školy v Bratislave sa 21. septembra uskutočnilo XIV. medzinárodné spravodajské sympózium. Témou, ktorá všetkých spájala sa tento rok stala : „Spravodajstvo v informačnom veku“. Sympózium svojou návštevou poctili aj riaditelia, riaditelia slovenských spravodajských služieb Michal Aláč a Róbert Kleštinec, ktorí zahájili otvorenie svojimi úvodnými príspevkami. Po nich sa k slovu postupne dostali Tomáš Valášek, generál Paul Hurmuz, generál Andor Šándor, Jan Schneider a Roman Laml. 


Na pôde Paneurópskej vysokej školy v Bratislave

V bratislavskom Auparku sa 19. septembra uskutočnila svetová predpremiéra česko-slovensko-poľskej komédie Indián. Ide o príbeh ako uviedol jeden z režisérov Patrizio Gente: „Do bohatého kreténa sa prevtelí duch starého indiánskeho náčelníka a pretvorí ho na skvelého človeka.“

K tomu pred spustením predpremiéry hlavný hrdina filmu Karol Roden dodal: „ Tento film nie je prvoplánovou komédiou, ale je to film, ktorý má nadstavbu, a tá je pre mňa dôležitá, preto som ho robil.

Na filme sa podieľalo viac ako sto hercov, komparzisti, štáb a aj 30 členný orchester pri nahrávaní filmovej hudby. Počas tejto štvorročnej doby, kedy Indián vznikal ich úmorné strávené hodiny v post produkcii zasiali aj dve vlny covidu.

Pre bližšie uvedenie tvorby sme oslovili aj príslušných scenáristov a režisérov.

REŽISÉR A SCENÁRISTA : TOMÁŠ SVOBODA

Čo bol pre vás najsilnejší zážitok z točenia

Najsilnejší zážitok bol z natáčania priamo s indiánmi z lomu Amerika, ktorý je kúsok od Prahy. Strieľali sme tam z luku. To bol pre mňa najzaujímavejší zážitok a potom vnútorné veci, v ktorých hral Karel Roden. Je to je silná téma, ako som ju písal.

Aká je vaša predstava správneho indiána?

To úplne konkrétne neviem. Ide o to, že indián pre nás znamená niekoho v tomto súčasnom vesmíre, kto je ten slabší, kto je ten, kto nezvláda civilizáciu, nepracuje s ňou intenzívne, ale zároveň nesie hodnoty, ktoré planéta vždy mala. Je to zástanca prírody, normálnosti, prírodného vnímania sveta, a zároveň je to nositeľ dospelosti. Dospelosť je niečo, čo by človeka malo sprevádzať celým životom. Pre dospelého človeka nie je nič dostatočne ďaleko, nič cudzie, nič ľahostajné. Každá vojna, každá bolesť, každá nespravodlivosť sa ho týka. Mal by toto vnímať.Mal by sa k tomu nejakým spôsobom postaviť.

Režisér : Vladimír Kriško

Aká bola vzájomná spolupráca, keďže jeden je Poliak, druhý je Slovák a tretí je Čech?

Pre mňa ako človeka, to bol veľmi príjemný zážitok, lebo tým, že sme boli slovensko-česko-poľská produkcia, tak to bolo milé. Herci boli zo všetkých troch krajín a každý hovoril na javisku vo svojom pôvodnom jazyku. Cítil som slovanskú vzájomnosť. Okrem toho sme aj z profesného hľadiska mali zmiešaný štáb z českých a slovenských filmárov. Celá koexistencia bola fajn, pretože rozdiely nebolo vôbec cítiť. Vznikla jedna perfektná parta. Točili sme dvadsať dva dní, a keď sme skončili, veľa ľudí sa priznalo, že sa im veľmi ťažko odchádzalo z tohto projektu, lebo to bolo od srdca.

Pamätáte si na niektoré vtipné scény, ktoré vznikli pri natáčaní.

Juj, vtipných scénok. Atmosféra na javisku bola príjemná. Vtip sa niesol od začiatku až do konca od rána do večera, každý deň za druhým. Aj v noci, aj keď sme stávali ráno o štvrtej.

Podľa čoho ste vyberali obsadenie do filmu?

Obsadenie do filmu začalo hlavnou úlohou. Náš hlavný hrdina prechádza prerodom od zlého finančníka, ktorý má rozvrátené vzťahy v rodine. Komunikuje s indiánom, ktorého má v sebe. Divák ho nevidí ale práve on ho zmení k lepším hodnotám. Je to veľmi veľká úloha pre herca, preto ako prvá voľba nás automaticky napadol Karel Roden. Niektorých hercov sme si vyberali hneď a niektorých nám ponúkol samotný scenár, ktorý herec by mal danú úlohu hrať.

Mohli by ste nám povedať niekoľko slov k úlohe Kravárikovej?

Nebudem úplne prezrádzať, lebo je to v podstate tajná postava pre diváka v súčasnosti, na druhej strane je veľmi dôležitá pre vývoj deja. Má veľmi blízko k indiánovi. Čo môžem prezradiť, že tu hrá aj úžasná herečka pani Landlová, a toto Kraváriková jej juniorská verzia v našom filme.

Prečo práve Indián, z čoho ste vychádzali.

Autorom námetu je môj partner vo filme Patrizio Gente. Jeho ide je ešte z detstva, kedy sme sa ako decká hrávali na indiánov, kovbojov. Pamätáme si ako nás upokojovala indiánska babička a najmúdrejším bol indiánsky náčelník. Vedeli sme, že indiáni sú spätí s prírodou, vážia si jeden druhého, svet okolo seba. Tie hodnoty, ktoré sme chceli komunikovať, zosobňoval práve tento indiánsky náčelník.

Prečo teraz, prečo nie skôr alebo neskôr?

Na jednej strane išlo o kariérny vývin. Spolu s Patriziom Gente spolupracujeme sedem rokov, pričom len Indián sa tvoril štyri roky. Je zložité zháňať financie, čo trvalo dva roky, potom bol rok Covid, potom sa to rok produkovalo, kým to bolo natočené, čiže reálne sme na tom robili asi štyri roky.

Ako ste vyberali hudbu a podľa čoho?

V tomto prípade sme mali producentské predstavy, a Tomáš Svoboda ako režisér filmu je veľmi príbehový a emočný človek. Spoločne nám funguje chémia v tom, že sa vieme zhodnúť na veciach. Vnímali sme veľké lokácie, veľké emócie a do toho veľkú hudbu.

Scénarista: Patrizio Gente

Na tému indiána sme prišli, keď sme vymýšľali s komixovým filmom Parallel, ktorý išiel do kín v roku 2018. Zamýšľali sme sa nad tým, čo ideme robiť ďalej. Chceli sme spraviť hraný film a tu sa zrodila aj myšlienka spraviť, ktorý bude mať hodnotu, tak ako aj film Parallel. Malo ísť o film o návrate k hodnotám, k prírode, k pokore a k normálnemu svetu, akí sme mali pred technickou dobou.

Čo pre Vás indián znamená?

Indián pre mňa znamená hodnoty, vlastnosti, pokoru, vnímavosť a vzťah k prírode. To sú základné hodnoty, ktoré mali indiáni v sebe.

Vedeli by ste si predstaviť, že by sa doba zmenila a stali by ste sa tzv. indiánom?

Vedeli by ste si takýto život predstaviť?

Vedel by som si ho predstaviť, ale nakoľko výdobytky dnešnej doby ako teplá voda, vaňa, sprcha alebo teplá večera, asi by sme si nielen ja, ale všetci ťažko zvykali. Žili by sme niekde v prírode v típí. Mohlo by to byť obohacujúce, keďže žijeme v internetovej dobe. Nemali by sme žiadne sociálne siete, žiadne telefóny, žiadne emaily, ale boli by sme slobodnejší a žilo by sa nám lepšie.

Predpokladám, že to je aj ukážkou pre indiána, ktorý je z filmu a poukazuje na spôsob života a na hodnoty, ktoré boli.

Áno, komédia Indián je hlavne o poukázaní na hodnoty, ktoré sme ako ľudia stratili. Utopili sme sa v marazme peňazí, výdobytkoch dnešnej doby, mať desať áut, štyri najlepšie mobily. Myslím, že by sme sa mali všetci zastaviť a zamyslieť sa nad tým, aký život žijeme a či naozaj ten život, ktorý žijeme, je dostatočný pre túto zem, pre túto planétu, pre ostatné generácie.

Keď už hovoríme o hodnotách, aké sú vaše hodnoty?

Myslím si, že bez pokory človek v živote iba narazí. Pokora je prvá hodnota, ktorá je dôležitá. Bez pokory by sme nemohli spraviť tento film. Následne je to rodina, lebo bez rodiny sa fungovať nedá. Je základom, ktorý nás drží pokope a vieme, že sa máme kam vrátiť. Tešíme sa z toho, že máme deti, starých rodičov, svojich rodičov a okrem toho byť zdravý a šťastný. To sú tie základné hodnoty, ktoré človek potrebuje a všetko ostatné je len bonus.

Hudobný režisér: Jiří Hájek

Nie je jednoduché zvoliť správne hudbu, podľa čoho ste ju vyberali, volili štýl?

Hudbu som skladal špeciálne, na základe obrázku, ktorý som videl. Celkový štýl sa odvíja od klasických indiánskych filmov ako sú Tanec s vlkmi až po Vinetua. Vedeli sme, že chceme hrať túto nôtu. Ide o poctu klasickým filmom s indiánmi.

Čo ste v rámci skladania hudby vnímali?

Pracoval som s niekoľkými princípmi, najmä s rytmom, keďže indiáni pracujú s bubnom. Indiánske téma je rytmická, a tak je tam veľa orchestrálnej hudby. Predstaví sa klasický, veľký, symfonický orchester, ale je tam aj taký fór, kde je téma slovenskej ľudovej piesne. Nie je však slovenská, len som ju tak vytvoril.

Čo pre vás indián evokuje? Aj pomocou hudby sa potrebuje človek vcítiť do indiána?

Indián má dve polohy. Na jednej strane je to indián, ktorý nejak vypadá, má oblek, má určité atribúty toho, kto to je, ale zároveň je to pre mňa skôr duchovná cesta. Indián znamená návrat sám k sebe, k prírode, k hodnotám. Je to kompas, podľa ktorého sa dá riadiť pri ceste životom.

Donec quam felis, ultricies nec, pellentesque eu,

Herečka :Eva Landlová

Aká bola vaša rola?Čím bola výnimočná?

Výnimočná bola už tým, že som prvý raz točila v Prahe a mala som trochu nervy, rešpekt, lebo som bola mamou pána Rodena. Toho mám veľmi vysoko. Pán producent Gente sa o mňa dobre staral prišiel pre mňa autom až domov v Bratislave a doviezol ma do Prahy. Tri dni sa o mňa vzorne staral, a tak som sa cítila ako doma. Všetci boli úžastní. Mala som sa ako v bavlnke. Rola to bola pekná, len z jedného som mala strach. Povedali, že budem loziť po rebríku na strom. Tá predstava a to je dva alebo tri roky dozadu, čiže som mala 87 rokov… Všetko som zvládla a bolo to.

Herečka: Zuzana Kraváriková

Vo filme stvárňujem postavu Emílie. Som mama Karola Rodena. Točilo sa to za mlada. Ide o retrospektívne zábery, tak som sa s Rodenom ani nestretla.

Aký je váš vzťah k indiánovi?

Mám veľmi kladný vzťah. Všeobecne indiánska kultúra ma zaujíma a je pre mňa fascinujúca. Čo sa týka filmu, tam mám priateľa indiána. Emília je do neho veľmi zamilovaná, je to nádherné lovestory. Potom musí odísť a už sa nikdy nevráti. Následne odídem z indiánskeho sveta v brušku s Karolom Rodenom. Je to pekné, ale zároveň smutné.

Ako sa stotožňujete s vašou úlohou? Čo je vaše vlastné a čo je rozdielne?

Vlasntá je nám romantickosť a máme radi prírodu a sme radi s ľuďmi, ktorí sa neberú veci príliš vážne. Je to uvoľnené podobne ako bol aj indián a keď bola Emília s ním. Je nám blízky pokoj, ktorý bol v scénach príslušne zobrazený, ten sa páčil aj mne. Tiež by som mohla byť taká Emilka, ale neodišla by som od neho.

Mali ste predtým úlohu v seriáli Oteckovia. Toto bol váš prvý hraný film, ako ste to vnímali, aké to bolo pre vás?

Je to prvý film, v ktorom som, keď nerátam študentské filmy. Bola som tým zaskočená, keď ma oslovili, že by mali o mňa záujem. Celý proces nakrúcania bol veľmi milý, profesionálny. Bavilo ma to a teraz keby ma zavolal Patrizio, tak odpoveď by bola jednoznačná, jasné idem. Mám pocit, že celý ten team je vyskladaný z profi ľudí, ktorí vedia ako na to a vedia to správne robiť. Veľmi sa mi páčilo, som nadšená a mám trochu trému z toho, že som tu a naozaj sa to deje po dlhej dobe.

Herec : Juraj Kemka

Aká je vaša úloha v komédii Indián?

Volám sa Štefan Babka, a keď sa volá Babka, tak to nemôže byť zlý človek. Babky väčšinou, aj keď nie všetky, sú dobré, ale tento je dobrý. Vložil som do toho maximum, čo som mohol. Čerpal som z okolia a z ľudí, ktorí boli mojimi kolegami v tom danom okamihu. Spolupráca bola veľmi príjemná a verím, že priateľstvá, ktoré vznikli na javisku sa objavia aj vo filme. Má dobrú energiu.

Ak by ste si mali od neho zobrať nejaké vlastnosti do života, aké by to boli?

Je to dobrák a nie je v spektre zákerných charakterov. Skôr som do neho vkladal veci, ktoré by mohol mať, a s ktorými by mohol žiť.

Čo pre vás znamená indián, alebo aký bol váš vzťah k indiánovi?

Môj vzťah k indiánovi bol veľmi pozitívny, lebo pracujem u indiána, teda u Karla. Som u neho zamestnaný v kancelárii. Ten vzťah je príjemný.

Donec quam felis, ultricies nec, pellentesque eu,

V Novom meste nad Váhom sa tento rok konal 42. ročník Novomestského jarmoka. Počas víkendu od 16. do 17. septembra na návštevníkov čakal pestrý výber tovarov, od oblečenia cez remeselnícke až po darčekové výrobky a koreniny do kuchyne. Každý si prišiel na svoje.

Nie všetci, dávajú prednosť nakupovaniu tohto typu. Niektorých prilákal príjemný hudobný program v podobe Petra Lipu, skupiny Hrdze, dychových melódií, speváčky Emmy Drobnej či Martina Chrobáka. Iní dali prednosť dobrému jedlu či adrenalínovým kolotočom. Všade vládol rozruch a dobrá nálada.

Donec quam felis, ultricies nec, pellentesque eu,

Medzinárodný festival súčasného umenia Biela noc sa konal v Bratislave počas tohto víkendu od 16. do 18. septembra. Cieľom festivalu je priblížiť verejnosti súčasné formy umenia ako je aj netradičné a nepoznané. Ponúka umeleckú prechádzku nočným mestom plnú zážitkov a nových vnemov, ktorá trvá od západu až do východu slnka. A tak sa noc stáva dňom a ulice nočného mesta sa zaplnia ľuďmi a umením.

Ani tento rok to nebol výnimkou a každý návštevník si mohol stiahnuť z internetu mapu, ktorá ponúka viac ako 50 zastávok s umeleckými inštaláciami a dielami cez 200 autorov a kreatívcov z 12 krajín. Tento trinásty ročník bol však výnimočný v tom, ako uvádza riaditeľka festivalu Zuzana Pacáková, že sa zamerali na digitálne umenie, interaktivitu, robotické inštalácie a nové technológie.

Popri umení tak objavili zaujímavé priestory, ktoré ponúkli súčasné formy umenia ako napríklad nádvoria, parky, stanice, mosty, nábrežia, plavárne, nákupné centrá, parkoviská, súkromné priestory a rôzne ľuďom bežne neprístupné miesta.

V Bratislave sa festival svetiel a umenia skončil, ale nebuďte smutní. Ak ste svetelné projekcie nestihli, a radi by ste ich ešte videli, môžete tak spraviť budúci víkend od 23. do 25. septembra v Košiciach alebo u blízkych susedov v Prahe.

Autor Lenka Meravá a foto Ján Vlk – Dreamwolf

Donec quam felis, ultricies nec, pellentesque eu,

Európsky týždeň mobility po celom Slovensku sa tento rok začína už dnes a bude trvať až do 22. septembra. Ide o vlajkovú kampaň Európskej komisie, ktorá je dobrou prezentáciou pre samosprávy, inštitúcie, organizácie, školy a pod. Jej cieľom je zvyšovanie povedomia o udržateľnej mestskej mobilite. Program kampane na Slovensku koordinuje na národnej úrovni Slovenská agentúra životného prostredia a jej garantom je v súčasnosti minister životného prostredia Ján Budaj.

Témou tohto ročníka je „lepšia dostupnosť” a mottom „cestujeme zodpovedne”. Vymeňte auto za autobus alebo vlak. Ak cestujete MHD a máte pri sebe vodičský preukaz môžete cestovať aj zadarmo. Treba sa však pozrieť, ako si to nadstavilo každé mesto. Niektoré má cestovanie celý týždeň, iné len niektoré dni. Pri využití vlakového spojenia získate tento týždeň zľavu v zmysle polovičné cestovné v 2. vozňovej triede vo všetkých vlakoch kategórie Os a REX, treba si ju však pri online kupovaní lístka nadstaviť.

Donec quam felis, ultricies nec, pellentesque eu,